oPeniazoch.sk, ČTK Foto:SITA
Federálny rezervný systém, americká obdoba centrálnej banky, bol zavedený po ére finančnej paniky a hospodárskych kríz na prelome 19. a 20. storočia. Mal napomôcť hospodárskej stabilite ak jeho úlohám patrí zabezpečiť monetárnou politikou stabilitu cien a vysokú zamestnanosť.
Fed bol založený pred 100 rokmi, 23. decembra 1913. Často je označovaný aj za banku bánk, banku federálnej vlády, kontrolór a regulátora bánk. Jeho unikátnosť spočíva, okrem zásadného vplyvu na ekonomiku USA, v kombinácii verejnej funkcie s jeho nezávislosťou.
Prvé obdoby centrálnej banky vo svete, švédska Riksbank a anglická Bank of England, vznikli v druhej polovici 17. storočia. V Spojených štátoch bola založená prvá centrálna banka v roku 1791 – Bank of the United States, Banka Spojených štátov. Hlavnou úlohou tejto banky, ktorá sídlila vo Filadelfii, bola okrem iného emisia papierových peňazí. Mandát banky bol na 20 rokov a v roku 1816 tak bola založená ďalšie obdobná inštitúcia, rovnako na 20 rokov, Druhá banka Spojených štátov.
Potom ale panoval v bankovníctve chaos, kedy niekoľko sto bánk mohlo vydávať vlastné peniaze a Spojené štáty zasiahla jedna kríza za druhou. Po "panike z roku 1907" silneli hlasy volajúce po zmene existujúceho systému. Pred Vianocami 1913 bol schválený a prezidentom Woodrowom Wilsonom podpísaný Zákon o federálnych rezervách, ktorý vytvoril nový bankový systém. Znenie zákona vzniklo na tajnej schôdzke politikov a vplyvných bankárov v roku 1910 na ostrove Jekyll Island v Georgii. Ďalšie reformu bankového systému znamenali bankové zákony z rokov 1933 a 1935.
Fed tvorí 12 regionálnych súkromných bánk pôsobiacich na vymedzenom území (district): Boston, New York, Philadelphia, Cleveland, Richmond, Atlanta, Chicago, St. Louis, Minneapolis, Kansas City, Dallas a San Francisco. V čele Fedu je sedemčlenná Rada guvernérov (Board of Governers), ktorá schvaľuje zmeny v diskontných sadzbách a požiadavkách na rezervy a riadi regulačné operácie. Jej členov vymenúva prezident so súhlasom Senátu na 14 rokov. Predsedu Rady potvrdzuje prezident na štvorročné obdobie. Súčasnému guvernérovi Benu Bernankemu končí jeho druhý štvorročný mandát 31. januára, vo funkcii ho nahradí súčasná viceguvernérka banky Janet Yellenová, ktorá bude prvou ženou v čele inštitúcie.
Kľúčovou inštitúciou Fedu je dvanásťčlenný Výbor pre operácie na voľnom trhu (FOMC), ktorý vznikol v 30. Rokoch minulého storočia. Z jeho dvanástich členov s hlasovacím právom je sedem členov Rady guvernérov a päť prezidentov regionálnych bánk Federálneho rezervného systému. Prezident FRB New York má trvalé hlasovacie právo a o ďalšie štyri hlasy sa ostatných jedenásť členov pravidelne strieda. Ako už z názvu vyplýva, FOMC sa zaoberá operáciami na voľnom trhu, teda predajom a nákupom štátnych dlhopisov, čím ovplyvňuje objem rezerv bánk, objem peňazí v ekonomike a výške úrokových sadzieb.
Fed drží od konca roka 2008 základné úrokové sadzby takmer na nule a ekonomiku podporuje hlavne v rámci tzv. kvantitatívneho uvoľňovania menovej politiky (QE) rozsiahlymi nákupmi dlhopisov a ďalších aktív. Od konca krízy sa kvôli tomu bilancia Fedu zvýšila štvornásobne na takmer štyri bilióny dolárov. Teraz Fed nakupuje dlhopisy tempom 85 miliárd dolárov mesačne. Svoj zisk po pokrytí vlastných nákladov posiela ministerstvu financií USA. V roku 2011 tak poslal vláde rekordných 88,9 miliardy dolárov, čo bolo o 18 percent nad úrovňou predchádzajúceho roka a 12 percent nad doterajším maximom 79,3 miliardy dolára za rok 2010. Od januára však chce banka znížiť nákupy o desať miliárd.
Podľa niektorých ekonómov, a dokonca aj niektorých členov menového výboru Fedu, môže dlhodobá stimulácia pomocou nalievania nových peňazí do ekonomiky viesť k nafúknutiu ďalšej "bubliny" cien investičných aktív, podobnej, aká spôsobila poslednú krízu. Banka ale sľúbila zachovať uvoľnenú menovú politiku, kým miera nezamestnanosti neklesne na 6,5 percenta a ak zároveň výhľad miery inflácie zostane do 2,5 percenta. V októbri nezamestnanosť stúpla na 7,3 percenta zo septembrových 7,2 percenta.
Kritiku si Fed vyslúžil aj počas nedávnej hospodárskej krízy. Podľa kritikov po recesii v roku 2001 držal príliš dlho nízke úrokové sadzby, čím spôsobil rozsiahlu úverovú bublinu. Už desiatky rokov tiež upozorňujú kritici centrálnej banky USA na nedostatok transparentnosti tejto organizácie.
