oPeniazoch.sk, CNBC;project-syndicate Foto:SITA
Najväčšou neistotou, ktorej v súčasnosti čelí globálna ekonomika, je podľa miliardára a investora Georgea Sorosa Čína a jej smerovanie.
Podľa Sorosa zažila eurozóna a Európa v roku 2013 veľkú zmenu. Obchodní lídri si uvedomili, že obmedzenia len ďalej prehlbujú ich problémy a prestali s uťahovaním opaskov. To pre mnohé najťažšie skúšané krajiny eurozóny znamenalo možnosť nadýchnuť sa, no najväčším problémom hospodárskeho bloku aj naďalej zostáva Nemecko, ktoré všetkými prostriedkami bráni integrácii. A tam, kde sa v najdôležitejších oblastiach zabraňuje integrácii nemôže v dlhodobom horizonte fungovať menová únia. K tomu, aby eurozóna mohla byť úspešná, je nevyhnutný spoločný bankový dohľad, spoločný trh pre vládne dlhopisy a vznik fiškálnej únie. To však ide proti nemeckým záujmom. Nemci budú aj naďalej robiť pre eurozónu len toľko, aby sa nezosypala. Kým táto nemecká politika potrvá, a podľa miliardára v roku 2014 rozhodne zmenená nebude, dokáže eurozóna len prešľapovať na mieste.
Odlišná je situácia v Japonsku a v Spojených štátoch, kde v roku 2014 očakáva George Soros uspokojujúci rast. Japonsko sa vymaní z deflácie a Spojené štáty americké čaká vďaka stabilizovanému rozpočtu, rastúcej spotrebe obyvateľstva, úspešnému štartu stavebníctva a fungujúcemu odvetviu energetiky, náležitý masívny rast.
Zaujímavé otázky vyvoláva Čína, kde je zdrojom problémov, rovnako ako na starom kontinente, podľa Sorosa politika. Čína sa totiž nachádza na strede cesty nevyhnutnej ekonomickej transformácie. Rastúca ekonomika ťahaná priemyslom a exportom má nasmerované stať sa krajinou s trhovým hospodárstvom postaveným na spotrebe obyvateľstva. Tento pokrok však má mnoho skrytých úskalí. Od nevyhnutného spomalenia hospodárskeho rastu, cez riziká spojené so stabilitou politického systému až po riskantné pôžičky, ktoré sa nahromadili v priebehu posledných niekoľkých rokov.
Čínsky prechod nebude určite hladký, očami investora bude v nadchádzajúcom mierovom období práve Čína predstavovať najvyššie riziko. "Najväčšou neistotou pre svet nie je euro, ale smerovanie Číny. Rastovému modelu zodpovednému za jej doterajšiu expanziu dochádza para," tvrdí Soros, predseda správnej rady Soros Fund Management.
Podľa Sorosa sú v politike Číny nevyriešené rozpory, ktoré budú mať v prípade, že sa nimi nebude nik zaoberať značné dôsledky. "Čína správne zvolila ekonomický rast na úkor štrukturálnych reforiem, pretože tie, v kombinácii s fiškálnymi úsporami, vedú ekonomiku do deflačnej špirály," hovorí Soros.
"V politike Číny sú však rozpory. Rozpálenie pecí totiž spôsobuje aj zapálenie exponenciálneho rastu dlhu, ktorý nie je udržateľný dlhšie ako niekoľko rokov," varuje legendárny investor. Hoci centrálna banka začala s krokmi potrebnými na zníženie dlhu v roku 2012, vláda, keď trh zo spomalenia rastu zneistel, zasiahla protichodne. V júli 2013 nariadila oceliarskemu priemyslu, aby rozšíril produkciu, a centrálnej banke, aby uvoľnila úvery, čím znemožnila, aby sa v ekonomike začalo šetriť.
Závislosť krajiny na úveroch ukázala aj správa zverejnená čínskym štátnym audítorom, podľa ktorej vládny dlh narástol od konca roka 2010 do júna 2013 o 67 % na 2,95 bilióna dolárov.
"Úspešná zmena systému v Číne bude musieť s najväčšou pravdepodobnosťou zahŕňať tak politické, ako aj ekonomické reformy," uviedol Soros. Vidí tiež "podivuhodnú podobu" medzi finančnými podmienkami v Číne teraz a tými v Spojených štátoch pred krachom v roku 2008. Uznáva však, že vládna kontrola ekonomiky je kľúčovým rozdielom medzi oboma krajinami. "V Spojených štátoch majú finančné trhy tendenciu vládnuť politike, v Číne štát vlastní banky a veľkú časť ekonomiky a komunistická strana kontroluje štátom vlastnené podniky," dodal Soros.
