oPeniazoch.sk, nybooks.com Foto:SITA
Uplynulo už päť rokov od zlomu, ktorý býva nazývaný Veľkou recesiou. Ekonomická situácia sa pomaly zlepšuje. Milióny ľudí ale ešte stále žijú s pocitom tichého zúfalstva. Sú bez práce a bez nádeje. Čia je to vina?
Ide o dôsledky síce nezodpovedného, ale nie nezákonného riskovania a vzniku bubliny? Alebo je príčinou aj nezákonné konanie? Keby sa za príčinu krízy dal označiť len nedostatok opatrnosti, snaha o stíhanie šéfov niektorých spoločností by bolo len jednoduchým hľadaním obetných baránkov. Avšak v prípade, že by Veľká recesia bola z veľkej časti vyvolaná zámernými podvodmi a my sme na to nereagovali žalobami, bolo by to jedno z najväčších pochybení súdneho systému posledných rokov.
V 70. rokoch bol odsúdený celý rad vinníkov potom, čo praskla bublina na trhu so špekulatívnymi dlhopismi. Táto bublina bola pritom v mnohých ohľadoch predzvesťou tej poslednej bubliny. Podobné to bolo v 80. rokoch po kríze na trhu s úvermi. V 90. rokoch zase boli potrestané šmasívne rozšírené účtovné podvody, ktorých sa dopúšťali aj firmy ako Enron a WorldCom. Stíhaný tak bol v 70. rokoch aj Michael Milken, v 80. rokoch Charles Keating a v 90. rokoch Jeffrey Skilling a Bernie Ebbers.
Dnešná situácia ale stojí v ostrom kontraste s predchádzajúcimi skúsenosťami. Doteraz nebol v súvislosti s krízou stíhaný jediný zástupca firemného sektora. A pretože by sa tak muselo stať do piatich rokov po kríze, je pravdepodobné, že už nikto potrestaný ani nebude. Prečo?
Ako bolo spomenuté, možno k žiadnemu zločinu ani nedošlo. Vládne inštitúcie ale tvrdia pravý opak. Komisia skúmajúca príčiny krízy (tzv. Financial Crisis Inquiry Commission) použila vo svojej konečnej správe rôzne podoby slova "podvod" v 157 prípadoch. Tvrdí, že došlo k systematickému kolapsu etického správania sa a známky podvodov boli podľa nej viditeľné všade. Už v roku 2004 riaditeľ FBI Chris Swecker verejne varoval pred "hlbokým problémom" podvodov na hypotekárnom trhu. Podobným varovaniam ale pozornosť venovaná nebola. Mnoho ľudí z vládneho sektora verilo, že kríza je dôsledkom zámerných podvodov. Ich princíp bol väčšinou jednoduchý. Nekvalitné hypotéky dostávali rating AAA a boli predávané ako cenné papiere vysokej kvality. Ale ako by k tomu mohlo dôjsť bez toho, aby sa niekto previnil proti zákonu?
Niekedy sa hovorí o tom, že niekto je "príliš významný na to, aby šiel sedieť do basy". Je tiež nutné uvedomiť si, že vláda sama podporovala trh s pochybnými hypotékami. Už pred boomom na trhu s bývaním umožnil Kongres bankám, aby sa zaoberali obchodovaním s hypotekárnymi derivátmi. Vláda volila deregulácii a znížila tým vplyv regulátora. Fed držal sadzby nízko a tým podporoval hypotekárne trhy, vláda zase podporovala banky v poskytovaní úverov ľuďom s nízkymi príjmami, ktorí by za normálnych okolností boli považovaní za príliš rizikovú skupinu. Nemusela to byť zámerná snaha o podporu nezákonného správania sa. Vláda ale nesie svoj diel viny na vytváranie podmienok pre takéto správanie.
