Kto ťaží z eurokrízy: Poradiť vie asi len tucet spoločností

, euobserver Foto:SITA

Ekonomická trojka v zložení Európska centrálna banka, Európska komisia a MMF, vyzvala niekoľkých teoreticky nezávislých odborníkov, aby rozhodli, ktorá krajina a ktorá banka majú byť zachránené.

Finanční poradcovia zohrali ústrednú úlohu pri záchrane eurozóny, ktorá stála cyperských, gréckych, írskych, portugalských a španielskych daňovníkov viac ako 80 miliónov eur. Článok v EUobserveri navnadil viacerých novinárov, ktorí predostreli celkom zaujímavé skutočnosti.

Často nepozorovane, bez akéhokoľvek výberového konania, dostali dôveru v rozhodovaní, hoci vlákna nezávislých inštitúcií neraz viedli k investičným fondom a poskytovateľom finančných služieb.

Znepokojujúce je aj to, že do procesu boli zapojení aj dodávatelia, ktorí prišli do styku s citlivými internými informáciami a nikto nevie ako ich zneužijú.

Okrem miestnych advokátskych kancelárií je v hre vždy niekto zo silnej štvorky Deloitte, Ernst & Young, KPMG, PwC. Toznamená, že asi len tucet firiem má monopol rozhodnúť o tom, kto môže získať záchranný balíček EÚ a kto nie.

Alvarez bohatne na Cypre

Dobrým príkladom je Alvarez and Marsal, ktorú v minulom roku oslovila španielska vláda aby určila "zlú banku". Túto podmienku musel španielsky bankový sektor splniť, ak chcel získať záchranný balík z podpory EÚ. Alvarez and Marsal si prizvala jednu španielsku advokátsku kanceláriu (Cuatrecasas), japonského poskytovateľa finančných služieb (Nomura) a PwC. Na obchode zarobili 2 milióny eur.

Na záchrannom balíčku pre Cyprus to už bola iná suma, 6,6 milióna, no aj poriadny škandál. Na základe vnútornej kontroly cyperskej centrálnej banky vraj dostali peniaze napriek tomu, že niektoré práce odviedli zle, alebo dokonca vôbec. Panicos Demetriades, šéf centrálnej banky, podpísal s nimi nové zmluvy v decembri minulého roka a to aj napriek tomu, že predsedníctvo banky to neodporúčalo pre "možný konflikt záujmov."

Panicos Demetriades

Tento rok v októbri, keď škandál vypukol, sa ukázalo, že Demetriades bez vedomia vedenia, dal Alvarezu odmenu vo výške 15 miliónov eur, čo predstavovalo 0,1 percenta z celkovej sumy 15,7 mld eur na rekapitalizáciu. Na základe vnútornej korešpondencie sa podarilo odkryť aj návrhy zmlúv, kde sa šéf poradenskej firmy Hal Hirsch a Demetriades v zásade dohodli, že odmena bude udelená bez ohľadu na to, akými prostriedkami bude rekapitalizácia uskutočnená. Po náročných rokovania Brusel rozhodol, že siahne na súkromné úspory nad 100000 eur.

„Alvarez sa vyjadril, že ak nedostane odmenu vo výške 15 miliónov, celá spoločnosť opustí krajinu uprostred krízy,“ povedal Demetriades v októbri. Centrálna banka je na pochybách, veď Demetriades mal pol roka na to, aby sa obrátil na predsedníctvo, alebo na Trojku.

Zmluvy sa v septembri vypovedali, Alvarez však trval na 15 miliónoch eur, keď ale predsedníctva oponovalo, že dohoda bola bez ich vedomia, uspokojil sa aj so 4,75 milióna s tým, že suma nie je predmetom zjednávania. Škandál ešte neskončil, cyperský parlament a prokuratúra pokračujú vo vyšetrovaní.

BlackRock si prišiel na svoje vďaka Írsku

V januári 2011, krátko po tom, ako Írska centrálna banka požiadala o záchranný balíček EÚ – MMF vo výške 85 miliónov eur, obrátila sa aj na spoločnosť BlackRock Solutions. Spoločnosť získala 30 miliónov eur, aby zistila, koľko stratia írske banky v prípade najčiernejšieho scenára a aby zrealizovala ich záťažový test. Medzi subdodávateľmi boli americká Boston Consulting Group, aj britská investičnej banka Barclays Capital.

Prvou známkou toho, že BlackRock nebola dobrá voľba bolo, keď sa zistilo, že prognózy zisku nie sú správne. Írska centrálna banka, a to aj v najhoršom prípade, očakávala medzi rokmi 2011 a 2013 podľa predpovedí zisk 1,9 miliardy eur. V skutočnosti sa do júna 2012 nazbieralo len 0,4 mld.

Michael Noonan

Írski politici sa už dávnejšie vyjadrili, že výberové konanie bolo chybné. Minister financií Michael Noonan povedal, že pod tlakom Trojky upustili od verejného výberového konania. Centrálna banka uviedla, že na základe nabitého programu EÚ – MMF niet času na výberové konanie. Neskôr aj riaditeľ banky priznal, že konali unáhlene. Niektorí poslanci sa v dôsledku neprávnych predpovedí obávajú, že išlo o tzv. insider trading na základe neverejných informácií.

Centrálna banka požiadala Blackrock Solutions, aby zistili kapitálové potreby bánk v rokoch 2012 a 2013. Medzičasom však materská spoločnosť BlackRock v apríli minulého roka spravovala svojim zákazníkom investície v Írsku v hodnote 5 mld eur, celkovo mala v krajine aktíva za 162 miliárd eur. Poslanci preto chceli vedieť, aké investície mala BlackRock v krajine od roku 2011. Centrálna banka odpovedala, že nemá relevantné údaje, ale Blackrock dodrží  právne predpisy EÚ aj Írska, čo sa týka verejného obstarávania.

O 7 mesiacov neskôr, Blackrock oznámila, že kupuje 3 percentný podiel v  Bank of Ireland. To bola jedna z bánk, ktorej v roku 2011 robili záťažový test.

Grécko podpísalo s Blackrock Solution obdobnú zmluvu na 12,3 mil. Podľa reportáže v New York Times z roku 2012, pristupovali v Grécku k Trojke a všetkému, čo s ňou súviselo s takou nenávisťou, že BlackRock musel pracovať pod maskovacím názvom "Solar" a neustálou ochranou najatej 18 člennej  ozbrojenej stráže.

Oliver Wymann v Španielsku a v Portugalsku

Španielsko bolo už opatrnejšie, keď požiadalo o záchranu v sume 41 miliárd eur. Minister hospodárstva Luis de Guindos vlani v máji odmietol služby BlackRock-u z dôvodu konfliktu záujmov, pretože v tom čase mali investície v Španielsku za cca. 5,1 miliardy eur. V konečnom dôsledku sa ale španielske peniaze aj tak dostali tam, kde sa dostať mali. Zmluvu v hodnote 10,3 milióna eur podpísali s americkou poradenskou spoločnosťou Oliver Wyman, a nemeckou Roland Berger. Ich prácu potom kontrolovali Deloitte za 1,8 milióna eur, Ernst & Young za 7,2 milióna, KPMG za 5 miliónov a PwC za 5,3 milióna eur.

Portugalsko tiež poverilo rekapitalizáciou svojho bankového systému spoločnosť Oliver Wymann. Firma získala za 44 dní práce jeden milión eur. Medzi subdodávateľmi figurovali PwC, Citi Bank a McKinsey.

Aj Európska centrálna banka sa tento rok v septembri pripojila do zoznamu, keď najala spoločnosť Oliver Wymann, aby zhodnotila súvahu 130 najväčších bánk v eurozóne. Podrobnosti o priebehu  výberového konania, ani o odmeňovaní neboli ochotní prezradiť.

Prečo práve oni

O tom, prečo sa na tieto práce najímajú práve spomenuté spoločnosti a prečo sú tieto firmy vždy k dispozícii, keď im dá k práci pokyn Trojka, komentovať odmietli. Jedna z teórií je, že centrálne banky nemajú dostatočné odborné znalosti. Iní hovoria, že obrátením sa na veľké americké mená vyznievajú vlády krajín bojujúcich s krízou o niečo dôveryhodnejšie, najmä na finančných trhoch. Richard Boyd Barrett, írsky poslanec, ktorý sa opakovane vyslovil proti BlackRocku je presvedčený, že tieto poradenské firmy sú členmi rovnakého kruhu bankárov a členov vlády, ktorí sú v prvom rade zodpovední za vypuknutie hospodárskej krízy.

Podľa nemenovaného bývalého daňového úradníka týmto spoločnostiam nejde ani o niekoľkomiliónové zmluvy, ale o vzťahy, ktoré si prostredníctvom týchto obchodov vytvoria s vládnymi  činiteľmi. Zdroj si pamätá, že v podstate rovnakí zástupcovia spoločnosti PwC, s ktorými prichádzal do styku, predstavovali v Írsku projekt Facebooku.

Obri, akým je aj BlackRock, tvrdia, že dokážu urobiť hrubú čiaru medzi poradenskou prácou a inými záujmami. Ale tí, ktorí sa v tejto oblasti pohybujú, majú opačný názor. Isté je, že vývoju finančnej krízy nedokázal nikto zabrániť, ani ju len v dostatočnom predstihu predpovedať. Teraz musia upratovať subdodávatelia. Tak prečo potom platíme toľkých úradníkov, keď celá EÚ byrokracia je vlastne k ničomu?

Súvisiace články

Aktuálne správy