oPeniazoch.sk, Time Foto:SITA
Druhé funkčné obdobie Bena Shaloma Bernankeho na čele Fedu sa chýli ku koncu. Otec kvantitatívneho uvoľňovania, ktoré malo zachrániť zdevastovanú americkú ekonomiku, minulý týždeň oslávil šesťdesiate narodeniny.
Z pozície jedného z najmocnejších ľudí svetovej ekonomiky ho môžu vyprevádzať rozporuplné komentáre, do storočnej histórie americkej centrálnej banky však v každom prípade nezmazateľne vpísal tri zásadné zmeny.
1. Transparentnosť a komunikácia
V súčasnosti, kedy trhy aj médiá pozorne sledujú každé zasadnutie FOMC a následné tlačové konferencie guvernéra Bernankeho, je ťažké si predstaviť, že do roku 1994 Fed verejne nezverejňovali ani to, že zmenil svoje ciele pre úrokové sadzby. Celú svoju históriu sa však banka postupne približuje politike transparentnosti. Bankári totiž pochopili, že v informačnom veku môžu ekonomiku najlepšie ovplyvňovať informáciami, nie mlčaním.
Žiadny z predsedov Rady guvernérov Fedu však nešiel tak v ústrety verejnosti ako Bernanke. Porušil tradíciu a začal dávať veľké rozhovory médiám. Tiež usporadúval pravidelné tlačové konferencie, na ktorých sa snažil lepšie vysvetliť politiku centrálnej banky a jej prípadné nové opatrenia. Na George Washington University viedol sériu prednášok, na ktorých opisoval reakcie Federálneho rezervného systému na finančnú krízu.
2. Výhľad menovej politiky
Samotné nahliadnutie do rozhodnutia guvernérov je dôležité, ešte väčší význam ale pre trh aj médiá majú očakávania členov Fedu ohľadom budúcej menovej politiky. Vysvetľovanie postojov jednotlivých šéfov oblastných pobočiek Fedu, akokoľvek si veľakrát vzájomne odporujú, zvyšuje šancu centrálnej banky na efektivitu jej rozhodnutia, pokiaľ ide o reakciu trhu. Kto rozumie, môže sa lepšie rozhodovať.
Mimoriadnym príkladom je súčasné cielenie inflácie a miery nezamestnanosti na konkrétne úrovne, pri ktorých Fed ešte len plánuje meniť svoju politiku. Predovšetkým je to dôležité v prípade základnej úrokovej sadzby, od ktorej sa odvodzuje rada ďalších úrokov z pôžičiek v bankovom sektore aj ekonomike.
3. Kvantitatívne uvoľňovanie
Bernanke mal vždy radšej pojem "nákupy aktív vo veľkom objeme" (Large Scale Asset Purchases), ale to nie je dôležité. Programy odkúpení aktív, ktorými Fed pod Bernankeho vedením bojoval s následkami krízy, boli revolučné v tom, že do ich zavedenia bola centrálna banka aktívna takmer výhradne len na trhu s krátkodobými dlhovými cennými papiermi.
Program je dlhodobo časťou ekonómov kritizovaný. Najprv sa hovorilo o rizikách rastu miery inflácie, teraz sa hovorí predovšetkým o finančnej nestabilite, ktorú "natlačené peniaze" spôsobujú a ešte spôsobia. Bernanke ale dodnes podporu ekonomiky týmito peniazmi obhajuje, pretože cez vyššie ceny akcií a domov zvýšila bohatstvo Američanov a znížila dlhodobé úrokové sadzby. To, že nezvýšila bohatstvo všetkých Američanov, odchádzajúcemu predsedovi jeho presvedčenie nevyvráti. Lúči sa v období rastu ekonomiky, klesajúcej nezamestnanosti, oživenia na trhu s nehnuteľnosťami a len miernej inflácie.
