oPeniazoch.sk, newyorker.com Foto:SITA
Každý nástroj hospodárskej politiky, penzie nevynímajúc, má svoje vlastné ciele. Ak sa tieto ciele nenaplnia...
Mesto Detroit bolo donedávna symbolom amerického sna vďaka kombinácii priemyselnej výroby a ekonomického rastu. Najvyšší HDP na obyvateľa vystriedala najvyššia kriminalita. V meste, kde žilo takmer 2 milióny obyvateľov, je ich už o tretinu menej. Kvôli znižovaniu počtu obyvateľov klesajú razantne aj daňové príjmy v mestskej pokladnici. Miera nezamestnanosti dosahuje takmer 19 percent a tretina obyvateľov žije pod hranicou chudoby. Vypadávajú tak ďalšie daňové príjmy a i naďalej hrozí odliv obyvateľov.
Rímsky cisár Augustus Caesar sa pred dvetisíc rokmi rozhodol vyplácať veľkorysé dôchodky pre veteránov légií. Obával sa, že ak by zostali bez peňazí, vzbúrili by sa a podpálili by mu nad hlavou palác. Od tých čias sa motivácie na vyplácanie dôchodku síce zmenili, ale jedna vec zostala. Ten kto vypláca dôchodok, nerobí to len tak z lásky. Niečo chce na výmenu dostať. Otázkou zostáva, čo bude sa udeje s týmto „niečím“ ak bude nútený dôchodok znížiť. Touto otázkou sa dnes musí vyrovnať aj Detroit. Ak sa rozhodne pre zníženie dôchodkov, môže prísť mesto o dobrých pedagógov.
Mesto pod nútenou správou hľadá odpoveď na otázku, či môže znížiť už dávnejšie sľúbenú výšku dôchodkov. Podľa rozhodnutia vyššieho súdu to možné je. Avšak z dlhodobého hľadiska by mesto prišlo o oveľa viac, než by čo by na krátkodobom znížení nákladov získalo. Preto by sa rozhodnutie malo predovšetkým v prípade pedagógov, ktorých by sa škrty podľa istej štúdie dotkli najviac, malo ešte náležite zvážiť. Ako píše Vauhini Vara, publicista The New Yorkeru, je možné, že by táto čast obyvateľstva pred znížením dôchodkov radšej volila emigráciu.
V Spojených štátoch totiž s mobilitou nemajú žiaden problém, učitelia sa presťahujú do tých miest, kde zamestnávateľ vypláca vysoké mzdy a sľubuje veľkorysé dôchodky. Je preukázané, že dobrý pedagóg je hodný akýchkoľvek peňazí, s čím sa americká verejnosť stotožňuje. O akých platoch je vlastne reč? Napríklad Nathaniel Hannan zarába 1250 dolárov, ale nie mesačne, každú hodinu! Tento 33-ročný Američan nie je absolventom Harvardu, má „len“ titul v odbore filozofia a teológia v Oxforde a potom učil na vysokej škole vo Washingtone. Dnes je z neho súkromný učiteľ, ktorého si najímajú lepšie rodiny, ktorým už ani súkromné školy nedokážu dať garanciu kvalitného vzdelávania. "Zákazníci sú iní, ale príbeh je rovnaký," vyjadril sa v rozhovore pre CNBC s tým, že po súkromných učiteľoch, ako je on, rastie dopyt. To sa odrazilo aj na platoch. Na plný úväzok zarobí súkromný učiteľ v priemere 70 až 120 tisíc dolárov, čo sa už považuje aj v Spojených štátoch za dobrý plat. Nájdu sa samozrejme aj takí, ktorí zarobia podstatne viac než je priemer, napríklad aj 400 tisíc dolárov ročne, alebo 80 tisíc za pár mesiacov učenia. Okrem toho títo „nadštandardní“ učitelia ani nedokážu svoju mzdu minúť, veď často bývajú u rodiny, ktorá ich zamestnáva, nemusia tak nič míňať na bývanie ani stravu, v istých prípadoch majú k dispozícii vlastné auto, kuchárka, alebo osobného asistenta.
Súkromní učitelia sú rozdelení do troch kategórií. V prvej ide o bohaté rodiny, kde deti navštevujú „normálnu“ školu, alebo potrebujú miernu pomoc v učení. V druhom prípade ide o deti, ktoré si vyžadujú iný prístup vo vzdelávaní. Najbežnejšia je tretia kategória, tu majú bohaté rodiny niekoľko sídiel po svete a nechcú byť vo svojej voľnosti obmedzovaní tradičnou školskou dochádzkou. To už vyžaduje veľkú flexibilitu od učiteľa. Je to však rozhodne atraktívnejšie ako učiť v štátnej škole s neistou výplatou.
Základom dilemy, nielen Detroitu, ale každého ďalšieho skrachovaného mesta je, ako bude chcieť v budúcnosti, v prípade, že zníži dôchodky, alebo aj platy učiteľov, k sebe prilákať špičkových odborníkov, dobrých učiteľov? Čo bude robiť, ak kvalitní učitelia odídu a budúce generácie budú v rukách „Béčkových“ pedagógov? Mohlo by sa dostať na šikmú rovinu a bankrotom spôsobené škody by sa prejavili nielen v krátkodobom, ale aj dlhodobom horizonte. Stačí sa pozrieť na faktory, ktoré spôsobili súčasný stav:
– rast majetkových rozdielov medzi bohatými a chudobnými
– rast podielu finančného priemyslu na celkovom HDP
– odliv pracovných miest v priemysle do „lacnejšieho“ zahraničia
– pokles kvality vzdelávania
– rast nákladov na zdravotnú starostlivosť
– rastúca korupcia
– pokles „pridanej hodnoty“ zadlžovania
– rastúca závislosť od dovozu ropy zo zahraničia
Tieto a ďalšie dlhodobé negatívne trendy vyústili do finančnej krízy v rokoch 2008-2009, kedy pomer dlhu ku HDP dosiahol vrchol a jeho pokles naštartoval fázu rýchleho poklesu.
Prasynovca Gaia Iulia Caesara vyšlo vyplácanie dôchodkov veteránov légií draho. Musel siahnuť aj na vlastný majetok a zaviesť nové formy daní. Rovnako to bude pridrahé riešenie aj pre Detroit, ak škrtne dôchodky a platy učiteľom a iným štátnym zamestnancom. Rozdiel je len v tom, že učitelia nebudú nič podpaľovať, ale pekne potichu sa vytratia niekam, kde budú mať istotu, že dostanú to, čo im patrí.
