Vrchol pyramídy: V potravinovom reťazci sme na úrovni svíň

, ifremer Foto:SITA

Ekológovia tvrdia, že fráza podľa ktorej je človek na vrchole potravinového reťazca je mylná. Na základe stravovania sme niekde na úrovni ošípaných a morských sardel.

Ekológovia majú štatistickú metódu pre výpočet polohy určitého druhu v potravinovom reťazci. Zaujímavé je, že doteraz sa nikto nepokúsil túto metódu precíznejšie aplikovať na človeka. Teraz to napravili francúzski vedci, svoje znalosti publikovali v časopise americkej Akadémie vied (PNAS).

Francúzski vedci z Inštitútu na výskum prírodných morských zdrojov (Ifremer) použili údaje OSN Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a vypočítali  tzv. hladinu trofickej úrovne človeka (HTL), čo je vlastne umiestnenie človeka v potravinovom reťazci. Na výpočet boli použité údaje zo 176 krajín zozbieraných medzi rokmi 1961 až 2009. Výpočet HTL je pomerne jednoduchý. Ak na strave z polovici podieľajú rastlinné a z polovice živočíšne produkty, hodnota trofickej hladiny je 2,5. Viac skonzumovaného mäsa zvyšuje, viac rastlín znižuje hodnotu HTL.

Výskumný tím FAO zistil, že priemerná úroveň HTL vo svete je  2,21 HTL, no značne sa líši v závislosti na lokalite. Najnižšie hodnoty sú v Burundi (2.04), kde 96,7 percent potravín tvoria rastlinné zložky. Najvyššia hodnota (2.54) je na Islande, kde ľudia jedia o niečo viac mäsa ako rastlinnej zložky.

V globále sa HTL ľudstva zmenilo od roku 1961 len mierne, zvýšilo sa z 2,15 na 2,21. Avšak 30 rozvojových krajín ležiacich v juhovýchodnej Ázii a subsaharskej Afrike vrátane Indonézie, Bangladéša a Nigérie mali po celý čas HTL nižšie než 2,1. V ďalšej skupine rozvojových krajín, vrátane Indie a Číny, kde sa počiatočná hodnota HTL vypočítala mierne vyššia, v priebehu výskumu neustále rástla od 2,18 k 2,2.

V tretej skupine krajín, vrátane Brazílie, Čile, Južnej Afriky a mnohých juhoeurópskych krajín rástla hodnota HTL  ešte viac, z 2,28 na 2,33. Najvyššie úrovne HTL dosiahli najbohatšie krajiny sveta v Severnej Amerike, Severnej Európe a Austrálii, kde sa získali extrémne vysoké hodnoty, ktoré v roku 1990 začali mierne klesať z 2,42 na 2,4.

Piata skupina sa skladá predovšetkým z malých, väčšinou ostrovných štátov ako je Island a Mauritánia, kde je poľnohospodárska výroba obmedzená. To malo za následok významný pokles z hodnoty vyššej ako 2,6 až pod 2,5.

Čísla nám pekne ilustrujú základný trend. Čím sú ľudia bohatší, tým konzumujú viac mäsa a menej rastlinných výrobkov. Čísla dokážu poukázať aj na oblasti, kde hrozí obezita a kde podvýživa ľudí.

Nakoniec sa vyjasnilo aj to, kde sa v potravinovom reťazci nachádza človek. Priemerné HTL na úrovni  2,21 nás posúva niekam do stredu, ďaleko od vrcholu na ktorom dominujú mäsožravé dravce. Naše miesto je medzi všežravcami, v susedstve s ošípanými a zhruba na úrovni sardel, drobných sleďovitých morských rýb.

Súvisiace články

Aktuálne správy