oPeniazoch.sk, ČTK;lad foto:TASR;SITA
Politickí lídri severnejšej časti Európy od začiatku dlhovej krízy v eurozóne prehlasovali, že nestrpia, aby ich daňoví poplatníci pykali za problémy iných krajín, hlavne tých z južnej časti kontinentu. Podarilo sa, na severe eurozóny nielenže nestratili ani cent, ale naopak na kríze zarobili.
Vlády v Nemecku, Fínsku, Rakúsku, Holandsku a vo Francúzsku ušetrili miliardy eur vďaka prudkému poklesu platieb za obstarávanie peňazí na finančných trhoch, prudko im totiž klesli náklady na pôžičky. Nezabránilo to ale tomu, aby sa v hlavách voličov ujala predstava ťažko pracujúcich Severoeurópanov, ktorí svoje peniaze míňajú na záchranu márnotratných Juhoeurópanov. Predstava, ktorá podľa Reuters vyvoláva zlosť a podkopáva jednotu Európy.
"Fínsko ohromne zarobilo, hoci to ani nepredpokladalo," vyjadril sa šéf odboru medzinárodných záležitostí Európskej únie na fínskom ministerstve financií Martti Salmi. "Zatiaľ sme nestratili ani cent," povedal agentúre Reuters. "To, čo platí pre Fínsko, rovnako platí aj pre Nemecko," dodal.
Silnejšia finančná pozícia Nemecka je výsledkom zníženia jeho nákladov na úvery o viac než dva percentuálne body, čo si tamojší verejní činitelia uvedomujú. Šéf stáleho záchranného fondu eurozóny Klaus Regling na prezentáciách v Nemecku často cituje dve štúdie, ktoré ukazujú, že pre Berlín kríza v nezamýšľaných dôsledkoch znamená veľké úspory. V jednej štúdii nemecký poisťovací gigant Allianz vypočítal, že Berlín v rokoch 2010-2012 ušetril vďaka nižším úverovým nákladom 10,2 miliardy eur. Výnos z desaťročného vládneho dlhopisu totiž klesol z 3,39 percenta na súčasných 1,18 percenta.
Ďalšia štúdia od Jensa Boysena-Hogrefea z ekonomického inštitútu IfW naznačuje, že nemecký federálny rozpočet v roku 2011 ušetril 8,6 miliardy eur vzhľadom na nižšie úrokové sadzby Európskej centrálnej banky. Istým podielom prispeli aj investori, ktorí do Nemecka, považovaného za bezpečné miesto, vložili svoje peniaze. Tieto úspory stúpli v roku 2012 na 9,6 miliardy eur a len samotný efekt "bezpečného prístavu" bude mať tento rok hodnotu dvoch miliárd eur, tvrdí IfW.
"Ak k tomu pridáme výhody z úrokových sadzieb z obdobia 2010 až 2012 a tie, z ktorých bude Nemecko ťažiť v ďalších rokoch, dopracujeme sa z hľadiska kumulovaného úroku odhadom k čiastke 67 miliárd eur, čo bude úľava pre nemecký rozpočet," uviedla Allianz v správe zo septembra minulého roka.
Fínsko, Holandsko, Rakúsko a Francúzsko možno až toľko ako Nemecko nezískajú, ale počas krízy im úverové náklady tiež klesli podstatnou mierou. "Severoeurópske krajiny majú z týchto operácií značný zisk a tieto priame, či nepriame výhody nedistribuujú rovnomerne," povedal pre Reuters vysoko postavený zástupca v Bruseli.
Jadrom mylnej predstavy o stratách daňových poplatníkov je skutočnosť, že rozdiel medzi požičiavaním a vydávaním prestal vo verejnom komunikačnom priestore existovať. Situácia je však iná. Fínska centrálna banka vlani prispela 227 miliónmi eur do fínskeho rozpočtu, čo bol výsledok zisku, ktorý mala z vládnych dlhopisov Grécka, Španielska a Portugalska. Tento rok by zisk mal narásť na 360 miliónov dolárov.
Odborníci tvrdia, že aj keby niektoré krajiny čerpajúce záchranný úver nemohli časť vypožičaných prostriedkov vládam eurozóny vrátiť, rozpad eurozóny by bol omnoho drahšou alternatívou než všetky straty zo záchranných programov.
Štúdia, ktorú zadala nemecká nadácia Bertelsmann Stiftung ukázala, že ak by sa Nemecko vrátilo k marke, malo by medzi rokmi 2013 a 2025 svoj ročný hrubý domáci produkt nižší o 0,5 percentuálneho bodu. To by v priebehu trinásť rokov znamenalo stratu 1,2 bilióna eur, čo sa rovná polovici veľkosti nemeckej ekonomiky za minulý rok.
