oPeniazoch.sk, TASR
Frankfurt nad Mohanom 15. septembra (TASR) – Boháči spoločnosti nesmú podvádzať pri financovaní štátu. Ináč trhová ekonomika ako systém neprežije.
Daň z príjmu Mitta Romneyho sa stala v tohtoročnej prezidentskej predvolebnej kampani veľkou témou. Je len politickým detailom alebo skutočne dôležitá? Pravdaže je dôležitá – a nielen pre Američanov. Hlavnou témou súčasných politických diskusií v USA sa stala úloha štátu a nevyhnutnosť spoločného konania. Súkromný sektor má síce v modernej ekonomike rozhodujúci význam, ale sám nerozhoduje o svojom úspechu. Počas krízy, ktorá sa začala v roku 2008, sa stala napríklad určitá miera regulácie zreteľnou.
Regulácia zabezpečuje v súťaži rovnaké pravidlá pre všetkých. Navyše, moderné ekonomiky sú odkázané na technologické inovácie, ktoré predpokladajú, že základný výskum financujú vlády. To je príklad verejného dobra, čosi, z čoho máme všetci úžitok; ale čo môže samotný súkromný sektor poskytnúť len nedostatočne (ak vôbec). Konzervatívni politici v USA podceňujú význam verejne poskytovaného vzdelania, technológií a infraštruktúry. Ekonomiky, ktorých vlády poskytujú tieto verejné statky, sú oveľa úspešnejšie ako tie, ktoré sa im nevenujú.
Ale verejné statky stoja peniaze. A je dôležité, aby sa každý primerane podieľal na ich financovaní. Na to, čo znamená primeranosť, môžeme mať rôzne názory. Ale tí, čo sú na špici príjmovej pyramídy, ktorí uvádzajú, že zdaňujú 15 % svojho príjmu (peniaze si deponujú v daňových rajoch, napríklad na Kajmanských ostrovoch), celkom isto neprispievajú primerane. Staré príslovie hovorí, že ryba smrdí od hlavy. Keď prezidenti a ich príbuzní neplatia primerané dane, ako môžeme čakať od iných, že tak budú robiť všetci ostatní? A ak to nerobí nikto, ako potom môžeme financovať verejné statky, ktoré potrebujeme?
Predpokladom daňového systému v demokraciách je duch dôvery a spolupráce. Ak by každý venoval toľko času a zdrojov na vyhnutie sa plateniu daní ako bohatí, daňový systém by sa buď zrútil, alebo by musel byť podstatne represívnejší. Taká alternatíva nie je prijateľná. Trhová ekonomika nemôže fingovať, keď sa každá dohoda musí presadzovať zákonom. Môže prežiť len vtedy, keď sa systém všeobecne pokladá za spravodlivý. Nové výskumy odhalili, že názor, že ekonomický systém nie je férový, rozvracia spoluprácu a aj iniciatívu. Čoraz viac Američanov verí, že ich hospodársky systém je nespravodlivý. A táto vážna nespravodlivosť sa prejavuje aj v daňovom systéme.
Miliardár Warren Buffett povedal, že platí len dane, ktoré musí platiť. Ale systém, ktorý zdaňuje jeho príjmy menej ako jeho sekretárky, je asi v princípe zlý. Má pravdu.
Ak by Mitt Romney zastával rovnakú pozíciu, dalo by sa mu odpustiť. Bohatý politik na vrchole svojej moci, ktorý je za vyššie zdanenie bohatých, môže zmeniť beh dejín. Ale Romney sa rozhodol opačne. Zrejme nepostrehol, že systém, ktorý zdaňuje špekulácie menej ako tvrdú prácu, rozkladá ekonomiku. Skutočne veľká časť peňazí, ktoré bohatí hromadia, pochádza z výnosov. Neplynú z rozmnožovania celkového bohatstva, ale z potreby zabezpečiť si väčší podiel z jestvujúceho bohatstva.
Na vrchole príjmovej pyramídy nachádzame čoraz viac monopolistov, ktorí rozširujú svoje bohatstvo obmedzovaním produkcie a protikonkurenčnými aktivitami, a členov správnych rád, ktorí využívajú medzery v zákonoch a prisvojujú si väčší podiel z podnikového zisku (čo spôsobuje, že zostáva menej pre zamestnancov). V súčasnosti je takmer vo všetkých priemyselných krajinách celkový dopyt slabý, čo vedie k vyššej nezamestnanosti, nižším mzdám, prehlbovaniu nerovnováhy a napokon k poklesu spotreby. Tým sa smrtiaci kruh uzatvára. Súvislosť medzi nerovnováhou a hospodárskou slabosťou a nestabilitou sa stáva čoraz zreteľnejšia.
Existuje ešte jeden začarovaný kruh. Hospodárska nerovnováha vedie k politickej nerovnováhe a naopak. Ten sa zosilňuje daňovým systémom, ktorý ľuďom, ako Romney umožňuje, aby neodvádzali spravodlivý podiel. Romney sám uviedol, že v posledných desiatich rokoch platil "daň najmenej 13 %". Hospodárska nerovnováha, ktorá sa z toho vyvinula, prispela k súčasnej všeobecnej hospodárskej slabosti.
Romney azda nie je daňovým podvodníkom. Také hodnotenie môžu vysloviť len americké daňové úrady. Ale vzhľadom na najvyššiu americkú daňovú sadzbu, ktorá je 35 %, sa dá s určitosťou povedať, že sa vo veľkom rozsahu vyhýba plateniu daní. A problémom nie je prirodzene len Romney. Vyhýbanie sa plateniu daní vo väčšom rozsahu sťažuje financovanie verejných statkov, bez ktorých moderné hospodárstvo nemôže prosperovať. Ale ešte dôležitejšie je, že taký prístup podkopáva vieru v základnú spravodlivosť systému, a tak oslabuje štruktúru spoločnosti.
Informoval o tom nemecký denník Financial Times Deutschland.
