Republikáni opätovné víťazstvo Baracka Obamu v kongrese patrične "osladia".
V prvý novembrový utorok tohto roku sa v USA bude rozhodovať o novom prezidentovi USA. Obama získal Biely dom v boji s republikánom McCainom v roku 2008, pričom už v septembri 2008 sa javilo, že Obamove víťazstvo nebude odmenou, ale skôr trestom. Prvé dva roky, keď patril kongres demokratom, presadil Obama arogantne niekoľko zákonov, ktoré mu republikáni nikdy neodpustili.
Republikáni minulé leto vlastne až za hranou pristúpili na plán demokratov, zvýšili limit pre rast dlhu federálnej vlády USA, ktorý však podľa výpočtov bude naplnený tesne po prezidentských voľbách v USA v decembri tohto roka. A tak aktuálneho prezidenta USA možno v decembri čaká víťazstvo, podobnému tomu z roku 279 pred naším letopočtom, v podaní kráľa Pyrrhosa. Republikáni opätovné víťazstvo Baracka Obamu následne v kongrese patrične „osladia“, najmä ak jeho víťazstvo v novembri bude tesné.
Aktuálne sa šestica kongresmanov zložená z demokratov a republikánov každý mesiac stretáva a hľadá riešenie pre výšku deficitu rozpočtu USA v roku 2013. Podľa zákulisných informácii sa dohoda hľadá iba ťažko, republikáni sú zasadne proti zvyšovaniu daní, ktoré preferujú demokrati, naopak podporujú skôr znižovanie výdavkov, proti ktorým bol prezident Obama minulé leto.
Osempercentný deficit rozpočtu USA bude musieť byť už v budúcom roku znížený k piatim a neskôr k trom percentám. Iba extrémne zníženie cien ropy k 60 dolárom za barel pod tlakom extrémne nízkych cien zemného plynu, ktorého jednotkou v ťažbe sa USA v najbližších rokoch stanú, umožní americkému hospodárstvu vyhnúť sa recesii v roku 2013, do ktorej sa dnes pod pláštikom úsporných opatrení, podobne ako tomu bolo v rokoch 1938 až 1941 v USA, rúti Európa.
A tak dohoda medzi dvoma tábormi v kongrese už dnes visí nad akciovými trhmi ako Damoklov meč, ktorý bude tlačiť investorov pri najbližšej akciovej rally, skôr k vyberaniu dlhodobejších ziskov ako k novým nákupom. Druhé funkčné obdobie tiež býva pre prezidentov USA príležitosťou pre kroky, ktoré v prvom volebnom období kvôli svojmu opätovnému zvoleniu väčšina z nich nie je ochotná urobiť.
Na záver musím opäť spomenúť axiómu. „Štátny deficit je udržateľný dlhodobo, za podmienky, že nominálny rast HDP, teda reálny rast plus inflácia je vyšší ako náklady na financovanie dlhu štátu, teda úroky, ktorým štát dlh financuje.“ Jedine inflácia okolo okolo 3 až 5 percent v najbližších niekoľko rokoch umožní krajinám PIGS, ale aj USA spolu s jemným zmrazením výdavkov skonsolidovať verejný dlh. Riešením pre EÚ môže byť aj nová mena, ktorú si prípadne bohatý Sever môže oveľa jednoduchšie zrealizovať ako krajiny PIGS euro opustiť. Nemecko ako najväčší „kreditor“ EÚ však bude preferovať skor smer k fiškálnej únií, pretože aktuálny stav je výsledkom jeho politiky a stále mu zo všetkých krajín eurozóny najviac vyhovuje.
Program, ktorý sa aktuálne pripravuje pre španielske banky, ak bude dobre nastavený podobne ako tomu bolo v prípade programu TARP v USA v roku 2008, môže znamenať pre EFSF zisk. Skutočný problém Španielska nie je jeho bankový sektor, ale rekordná nezamestnanosť, ktorej nárast súvisí s realitnou bublinou, ktorú britskí a nemeckí „špekulanti a investori“, túžiaci po dome či apartmáne pri mori, prípadne zisku z neskoršieho predaja v krajine v úvode tisícročia vyvolali. Jemnú verziu tohto záujmu si z rokoch 2006 až 2008 zažil každý väčší realitný developer aj v Bratislave keď „realitné fondy“ špekulatívnym dopytom v úvodných fázach vytvárali ilúziu bezodného dopytu aj pri extrémne rastúcich cenách.
