oPeniazoch.sk, SITA
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) v rámci pripomienkového konania k novele zákona o zdravotnej starostlivosti navrhuje zaviesť reguláciu vývozu tkanív do zahraničia. Reaguje tak na nedávny prípad, kedy súkromné tkanivové zariadenie odobraté tkanivá z mŕtvych darcov ani v jednom prípade nevyužilo pre slovenského príjemcu, ale všetky vyviezlo do iných krajín.
„Vzhľadom na spoločenskú závažnosť a veľký etický rozmer vývozu tkanív našich zomrelých občanov do zahraničia považujeme za nevyhnutné upraviť podmienky dovozu a najmä vývozu tkanív, a to nielen do tretích krajín, ale aj do iných členských štátov tak, ako je to obvyklé v právnych úpravách vyspelých štátov. Na dosiahnutie tohto cieľa navrhujeme do zákona zaviesť preventívne mechanizmy ako dovoz a vývoz tkanív len na základe povolenia Ministerstva zdravotníctva SR, dovoz a vývoz len za podmienky, že cieľom je prenos tkaniva do tela príjemcu a ďalšie, ktoré zabránia nekontrolovanému dovozu, ale najmä vývozu tkanív, predovšetkým tkanív odobratých z tiel mŕtvych darcov,“ uviedla vo štvrtok pre agentúru SITA hovorkyňa ÚDZS Radoslava Muchová. Úrad preto pripravil návrh regulačných opatrení pri vývoze tkanív podobne ako u iných členských štátov Európskej únie a materiál poslal ministerstvu zdravotníctva na legislatívnu úpravu danej problematiky. „Cieľom takejto úpravy je v čo najvyššej možnej miere obmedziť možnosť obchodovania a iného neoprávneného nakladania s tkanivami odobratými z tiel mŕtvych darcov,“ konštatovala Muchová.
Súčasná právna úprava nakladania s tkanivami neobsahuje žiadne podmienky a obmedzenia dovozu a vývozu tkanív do iných krajín. Absencia pravidiel a akejkoľvek regulácie dovozu, ale najmä vývozu môže podľa ÚDZS vytvárať priestor pre obchodovanie a iné neoprávnené nakladanie s tkaninami odobratými z tiel mŕtvych darcov. Dnešné znenie zákona, podľa ktorého odobratie, prenos tkanív a buniek alebo transplantácia orgánov s cieľom finančného zisku alebo iného majetkového prospechu sú zakázané, považuje úrad za nedostatočné na zabránenie prípadnému obchodovaniu s tkanivami, pričom jeho dodržiavanie nie je v súčasnosti kontrolovateľné. Novela zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorá upravuje problematiku odberov a ďalšieho nakladania s orgánmi, tkanivami a bunkami a ktorú rezort zdravotníctva predložil do pripomienkového konania v polovici mája, upravuje problematiku odberov a ďalšieho nakladania s orgánmi, tkanivami a bunkami. „V navrhovanej novele však absentujú pravidlá regulácie vývozu tkanív,“ poznamenala Muchová. ÚDZS preto považuje za nevyhnutné upraviť jasné procesné postupy pri vývoze tkanív.
Iné členské štáty s implicitným súhlasom (každá zomrelá osoba je potenciálnym darcom, pokiaľ počas svojho života neurobila písomné vyhlásenie, že s týmto zásahom do svojej telesnej integrity nesúhlasí alebo vyhlásenie, že nesúhlasí s vykonaním pitvy) majú vo svojich právnych úpravách obsiahnuté pravidlá nakladania s tkanivami tak, aby nedochádzalo k nekontrolovanému vývozu mimo ich územia a aby boli pokryté predovšetkým potreby vlastného obyvateľstva, vysvetlila hovorkyňa úradu. Napríklad v Českej republike na dovoz alebo vývoz tkaniva alebo orgánu treba dovozné alebo vývozné povolenie ministerstva zdravotníctva. Rakúsko zasa odobratie tkanív podmieňuje informovaným súhlasom a export je možný len v prípade spracovaných tkanív a len medzi tkanivovými zariadeniami. V Poľsku je vývoz individuálne povoľovaný príslušným orgánom, a to len v prípade, ak na zozname čakateľov nie je čakateľ z Poľska. Niektoré členské krajiny, napríklad Nemecko, Holandsko, Dánsko patria medzi krajiny s tzv. explicitným súhlasom, a teda majú odber tkanív z tiel mŕtvych darcov podmienený súhlasom príbuzných. V týchto krajinách je vykonávanie pitiev a odberov tkanív z tiel mŕtvych darcov minimálne.
ÚDZS sa v praxi stretol so situáciou, kedy poskytovateľ s povolením na výkon všetkých činností vykonával odbery kostných tkanív z tiel mŕtvych darcov v počte mnohonásobne prevyšujúcom potreby slovenských pacientov, tieto tkanivá nespracúval do podoby použiteľnej pre príjemcu, ani nezabezpečil spracovanie tkanív iným slovenským tkanivovým zariadením, v dôsledku čoho boli odobraté a nespracované tkanivá pre slovenského pacienta nepoužiteľné. Spoločnosť vyvážala bez akéhokoľvek obmedzenia rozsahu kostné tkanivá na spracovanie do iného členského štátu, odkiaľ sa žiadne spracované tkanivá nevrátili na Slovensko. „Ustanoveniami, ktoré navrhujeme doplniť, sa stanovia pravidlá dovozu a vývozu tak, aby bolo zistiteľné, do ktorých krajín, v akých množstvách a na aký účel sú vyvážané tkanivá odobraté z tiel zomrelých na území SR. Považujeme za nevyhnutné vo verejnom záujme, ako aj v záujme zachovania etiky a úcty k zomrelým a prednostného pokrytia potrieb slovenských pacientov zaviesť v zákone o zdravotnej starostlivosti reguláciu dovozu, ale najmä vývozu tkanív tak, aby sa v najvyššej možnej miere obmedzilo riziko zneužitia vývozu tkanív v obchodnom záujme,“ uzavrela Muchová.
Slovensko by podľa predloženej novely malo zriadiť Národnú transplantačnú organizáciu, ktorá bude koordinačným článkom vo všetkých procesoch transplantácií s presne stanovenými úlohami a povereniami. Právna norma zároveň precizuje definície jednotlivých pojmov v rámci výkonov transplantácií a ustanovuje povinnosti pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vykonávajúcich ktorýkoľvek z úkonov v procese transplantácie za účelom zabezpečenia kvality a bezpečnosti pre pacienta. Darcovstvo orgánov, tkanív alebo buniek je podľa návrhu dobrovoľné a bezplatné. Darcovi sa môže poskytnúť finančná náhrada straty príjmu a preukázaných výdavkov na cestovné, ubytovanie a stravné, ktoré mu vznikli pri odbere orgánov, tkanív alebo buniek. Tieto výdavky hradí poskytovateľ, ktorý vykonal odber orgánov, tkanív alebo buniek. Odobratie, prenos tkanív a buniek alebo transplantácia orgánov s cieľom finančného zisku alebo iného majetkového prospechu novela zakazuje. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný vytvoriť systém sledovateľnosti všetkých orgánov, ktoré boli odobraté, pridelené a transplantované na území SR od darcu po príjemcu a naopak, s cieľom chrániť zdravie darcov a príjemcov. Rovnako tak musí uchovávať záznamy potrebné na zabezpečenie vysledovateľnosti vo všetkých štádiách reťazca počnúc darcovstvom až po transplantáciu alebo likvidáciu a tiež uchovávať údaje požadované pre plnú vysledovateľnosť minimálne 30 rokov od darcovstva.
