oPeniazoch.sk, SITA
Podľa riaditeľa Výskumného ústavu dopravného v Žiline Ľubomíra Palčáka dnešné technológie a stavbári si už vedia poradiť aj s ťažkými geologickými podmienkami a neočakáva preto, že by pri výstavbe diaľničného tunela medzi Žilinou a Martinom mohol nastať taký problém, ktorý by nemal riešenie
Prípadné problémy pri výstavbe diaľničného tunela Višňové medzi Žilinou a Martinom by mali dnešné technológie i stavbári zvládnuť, myslí si riaditeľ Výskumného ústavu dopravného v Žiline Ľubomír Palčák. Prieskumnú štôlňu budúceho tunela prerazili popod pohorie Malej Fatry už v roku 2002 a odvtedy je zakonzervovaná. Pri jej vlaňajšej kontrolnej prehliadke pracovníci Národnej diaľničnej spoločnosti pripustili, že napriek prerazenej štôlni v celej dĺžke budúceho tunela, môžu pri razení samotného tunela naraziť na neočakávaný geologický problém. „Boli tam určité problémy s odchytením spodných vôd, ktoré sa v tomto úseku nachádzajú. To súvisí samozrejme s tými geologickými podmienkami, ale ja osobne si myslím, že dnešné technológie a stavbári si už vedia poradiť s takýmito podmienkami a neočakávam, že by tam mohol nastať taký problém, ktorý by nemal riešenie,“ povedal Ľubomír Palčák.
Podľa riaditeľa výskumného ústavu tým, že na tomto úseku je prerazená prieskumná štôlňa, ide o najkvalitnejší geologický prieskum, aký môže byť. „Tým, že tu máme prieskumnú štôlňu, máme geologicky zmapovaný celý úsek, na ktorom bude tunel. Čiže je tu veľká šanca, že problémy, o ktorých dnes nevieme, sa objavia v minimálnej miere. Na druhej strane samozrejme pri takých obrovských investičných a stavebných dielach sa nič nedá vylúčiť. Výstavba cestnej infraštruktúry je zo stavebného pohľadu zložitá záležitosť, na ktorú majú vplyv okrem iného aj geologické podmienky. Pri rôznych, aj menších, stavbách sa narazilo na určité geologické problémy, ktoré buď predĺžili dobu výstavby alebo zvýšili potrebu financovania,“ povedal Palčák.
Výstavba úseku Lietavská Lúčka – Dubná skala, ktorej súčasťou je aj 7,5- kilometrový tunel Višňové, má trvať zhruba päť a pol roka. Pre jeho technickú a najmä finančnú náročnosť sa už uvažovalo aj o inom trasovaní. „Ak by sme znovu začali uvažovať o iných trasách, stratíme len čas a situáciu by sme nevyriešili. Áno, úsek Lietavská Lúčka – Dubná skala je náročný úsek z pohľadu geologického aj finančného. Ale je tak pripravený, že ak by sme dnes začali uvažovať o inej trase, stratíme minimálne desať rokov a keby sme si to aj ekonomicky prepočítali, tak by sme na tom stratili aj ekonomicky,“ povedal riaditeľ Výskumného ústavu dopravného v Žiline.
Výstavba diaľničného úseku D1 s tunelom Višňové môže podľa ministra dopravy Jána Počiatka začať, keď budú zabezpečené peniaze. Národná diaľničná spoločnosť vyhlásila verejnú súťaž na projektovanie a stavbu diaľnice s tunelom Višňové koncom minulého roka. Odhadované náklady sú 896,5 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty, práce sú plánované na päť a pol roka od uzavretia zmluvy s budúcim zhotoviteľom. Diaľnica môže byť hotová teda najskôr v roku 2018, uzavretie tendra a začatie prác závisí od ďalšieho priebehu verejného obstarávania. Tender na výstavbu diaľnice s tunelom Višňové Národná diaľničná spoločnosť pre námietky niektorých uchádzačov k súťažným podmienkam predĺžila. Otváranie ponúk presunula na 26. júna.
Agentúra SITA vydá k správe aj zvukovú správu na http://audio.sita.sk
