Euro naďalej pod tlakomEuro pokračuje v prudkom oslabovaní oproti americkému doláru a prekonalo úroveň 1,2500.Obavy o budúcnosť krajín PIGS v eurozóne sa zhmotňujú práve do výpredaju rizikových aktív, obchodníci vypredávajú nie len samotné euro, ale aj aktíva denominované v eurách.
Euro naďalej pod tlakom
Euro pokračuje v prudkom oslabovaní oproti americkému doláru a prekonalo úroveň 1,2500.Obavy o budúcnosť krajín PIGS v eurozóne sa zhmotňujú práve do výpredaju rizikových aktív, obchodníci vypredávajú nie len samotné euro, ale aj aktíva denominované v eurách. Navyše rast výnosov na desaťročných španielskych dlhopisoch na úroveň 6,5% znamená, že krajina toreadora Rajoya, skôr či neskôr nebude schopná refinancovať svoje záväzky voči svojim veriteľom.
Záchrana Španielska sa zatiaľ nekoná
Krajina z Pyrenejského polostrova má navyše obrovský problém s realitným sektorom. Bank of Spain uviedla, že banky majú zlé úvery za 184 mld. EUR, čo je približne 14 percent HDP krajiny. Zlou správou je aj fakt, že prepad cien nehnuteľností sa ešte neskončil. Niektoré odhady hovoria o ďalšom prepade medzi 15 až 20 percent. To by znamenalo ďalší nárast zlých úverov pre banky a viacero španielskych bánk by muselo požiadať o pomoc. Bank of Spain má problém poskytnúť nutné prostriedky pre Bankiu a španielsky záchranný fond vytvorený na záchranu bánk je už takmer prázdny. Španielsky bankový sektor čelí najväčším problémom od vstupu do eurozóny, avšak krajina naďalej odmieta špekulácie o prípadnej medzinárodnej pomoci. Niektorí investori však vsádzajú na to, že je to len otázkou času.
Bezpečné prístavy? Nie, carry trades
Dlhová kríza má ale dlhé chápadlá a zasiahla krajiny, ktoré sa zdali byť prístavmi bezpečia. Komoditné meny, medzi ktoré patrí austrálsky, novozélandský a kanadský dolár, zaznamenali po konci krízy v roku 2009 výrazný rast oproti americkému doláru. Dôvod bol zrejmý: nadbytok likvidity na trhu znamenal opätovný nástup carry trades. Masívne investície do týchto krajín z nich spravili veľmi atraktívne destinácie pre „horký“ kapitál. Krajiny zaznamenali boom v realitnom sektore a vznikla podobná bublina ako v USA v roku 2007 až 2008. Navyše v prípade Austrálie dosiahli portfóliové investície 60 percent HDP a na Novom Zélande boli cez 100 percent HDP. Predovšetkým krajiny juhovýchodnej Ázie sa stali symbolom carry a raketového ekonomiky.
Cyklus sa končí a začína repatriácia
Situácia v minulom a tomto roku sa začína radikálne meniť. Dôvodom je repatriácia kapitálu, ktorý bol doteraz v týchto krajinách. Investori, či už z USA, Európy, ale aj Ázie, si začínajú sťahovať prostriedky späť, čo už spôsobilo značné problémy v austrálskom realitnom trhu, kde doslova zamrzol trh a banka ANZ varuje, že sa situácia môže ešte značne zhoršiť. Práve preto musela RBA znížiť na 3,75 percenta, pričom v polovici minulého roka bola sadzba na úrovni 4,50 percenta.
Čínsky rast v ohrození
Austrália prežívala boom predovšetkým ťažobného sektora, ktorý tak reagoval na abnormálny rast čínskej ekonomiky a jej dopytu po uhlí, železnej rude a iných komoditách. V súčasnosti sa začína „čínsky sen“ meniť na nočnú moru, dôvodom nie je len spomalenie rastu krajiny, ale aj odkrývanie obrovskej nerovnováhy v ekonomike. Tie môžu spôsobiť takzvané tvrdé pristátie čínskej ekonomiky, čo by mohol byť ešte väčší problém pre globálny rast, ako je európska dlhová kríza.
Rast a inflácia, alebo deflácia a recesia?
Komoditné meny sú dobrým indikátorom pre rizikovú averziu na trhu. Dokonca ešte lepšie ako „kráľ rizika“, index S&P500. Toto leto sa rozhodne, či sa bude pokračovať nemeckou cestou „Ordnungs Politik“, kedy sa budú centrálne banky snažiť udržať infláciu na uzde a štáty sa budú snažiť znižovať svoje deficity. Samozrejme aj za cenu pomalšieho ekonomického rastu, či dokonca recesie. Alebo sa svet bude opäť snažiť vyrásť z dlhu, ako sa snažil aj na začiatku 21. storočia.
Súčasný stav ekonomiky postavil proti sebe aj dva silné tábory makroekonómie, ktoré sa osočujú z neznalosti ekonomiky. Nebudú to však ekonómovia, kto rozhodne, ako bude ďalej vyzerať súčasný svet, ale politici v zovretí voličov, záujmov veľkých korporácii a bankového kartelu.
