oPeniazoch.sk, TASR
Brusel 23. mája (TASR) – Vystúpenie Grécka z eurozóny spôsobí veľké škody nielen Grécku, ale celej Európe. No na druhej strane, pre menovú úniu to zároveň môže byť tá najlepšia vec, aká sa jej kedy prihodila.
Druhé predčasné voľby, ktoré sa v Grécku uskutočnia 17. júna, poslúžia ako referendum o tom, či ukončí členstvo v eurozóne. Kladná odpoveď spôsobí ekonomike „zástavu srdca“ – bankový systém totiž skolabuje a zahraniční dodávatelia odmietnu platby v drachmách. Aj banky v eurozóne, ktoré sú najväčšími vlastníkmi gréckych dlhopisov, utrpia obrovské, miliardové straty.
Pre ekonomiku eurozóny ako celku predstavuje najväčšie nebezpečenstvo potenciálny presun vkladov, či firemných účtov z bánk v tzv. okrajových štátov do zahraničia. To by malo katastrofálne dôsledky. Táto potenciálna hrozba vedie mnohých k záveru, že žiadny zodpovedný európsky politik nedovolí, aby došlo k odchodu Grécka z eurozóny. Cieľom tejto taktiky zastrašovania je dosiahnuť zmiernenie reforiem a programu úspor v Grécku.
Ale zároveň sa nesmie zabúdať na obavy z prípadných dôsledkov tejto taktiky. V únii čiastočne suverénnych štátov bez nadnárodnej vlády má stále veľkú váhu aj strach z morálneho hazardu, teda z toho, že zhovievavý prístup ku Grécku povzbudí ďalšie štáty, aby poľavili v reformách. Lídri eurozóny neblufujú, keď hrozia, že prestanú finančne pomáhať Grécku, ktoré si bude musieť vybrať, či sa vzdá eura, alebo prijme podmienky veriteľov.
Európski lídri totiž nedovolia rozpad eura. To je pre nich rozhodujúce. A aby zabránili rozpadu menovej únie, budú sa musieť veľmi rýchlo posunúť smerom k tesnejšej ekonomickej a finančnej integrácii, ktorá je nevyhnutá pre dlhodobé prežitie spoločnej meny.
To je aj podstatou Európskej únie a potvrdzuje to história integrácie: jej motorom sú „záchvaty akútnych kríz“. Práve momenty, keď sa únia ocitla na križovatke, formovali hranice „možného“ a nabádali politikov, aby urobili maximum pre záchranu eura.
Napríklad aj hrozbe výberu vkladov môže zabrániť určitý druh paneurópskeho programu garancie vkladov, ktorý bude dostatočne dôveryhodný a presvedčí ľudí v Španielsku, Taliansku i Portugalsku, aby ponechali svoje peniaze v domácich bankách. Ale na to, aby takýto program fungoval, bude potrebný obrovský skok smerom k integrácii bankového dohľadu a regulácie v eurozóne. Kontrola nad bankami v menovej únii sa presunie z národnej na nadnárodnú úroveň. Inými slovami, priamym dôsledkom odchodu Grécka môže byť vznik bankovej únie eurozóny.
Ďalej, katastrofické ekonomické dôsledky gréckej voľby určite neujdú pozornosti voličov v ostatných štátoch – a aj to môže mať vyvolať v eurozóne „konsolidačný efekt“. Bude to tiež názorná ukážka, kde sú hranice záchranných balíkov a aké sú dôsledky nezodpovedného správania a zvyšovania rizík, ktorým potom musia čeliť ostatné štáty.
Ani jeden volič z okrajových štátov tak nebude chcieť nasledovať príklad Grécka. A voliči zo severných štátov budú zase spokojní, že ich finančná pomoc nie je bezpodmienečná a neobmedzená. A potom sa aj také sporné požiadavky, ako je emisia spoločných dlhopisov, možno podarí presadiť.
Okrem toho, odchod z ekonomického a politického hľadiska najproblémovejšieho člena eurozóny, umožní zvyšným 16 štátom, aby sa viac zomkli a vystupovali ako celok. Veď napokon iba hlbšia integrácia pomôže eurozóne presvedčiť svet, že menová únia je po odchode Grécka nezrušiteľná, konštatuje na záver Jacob Kirkegaard, výskumník z Petersonovho inštitútu, vo svojej analýze, z ktorej dnes citovala agentúra Bloomberg.
