oPeniazoch.sk, TASR
Kodaň 1. apríla (TASR) – Plán ako ochrániť vlády, aby nemuseli v prípade krízy minúť miliardy na záchranu bánk, podobne ako po kríze v roku 2008, predloží minister financií Európskej únie (EÚ) do júna. V sobotu (31. 3.) to uviedla dánska ministerka hospodárstva Margrethe Vestagerová. Jej krajine aktuálne patrí rotujúce predsedníctvo únie.
"Európska komisia sa zaviazala, že predloží svoj legislatívny návrh pred júnovým zasadaním skupiny G20," povedala Vestagerová po dvojdňovom rokovaní ministrov financií a centrálnych bankárov EÚ v Kodani. Dodala, že tento harmonogram privítali všetky strany.
Pôvodne sa očakávalo, že komisár EÚ pre reguláciu trhov Michel Barnier predloží svoj plán koncom minulého roka. Barnier s tým však počkal pre obavy, že by to mohlo spôsobiť dodatočné turbulencie na finančných trhoch, ktoré už boli dosť nervózne z dôvodu dlhovej krízy v eurozóne.
"Samozrejme, musíme uvažovať aj o načasovaní vo svetle aktuálnej zraniteľnosti trhov," uviedla Vestagerová. Podľa nej sú však tieto obavy trochu prehnané, keďže "trhy by ocenili väčšiu jasnosť" v tejto otázke.
Po predložení legislatívnych návrhov EK ich vlády členských krajín únie a Európsky parlament môžu výrazne zmeniť a môže trvať celé roky, než príde k ich konečnému schváleniu. Očakáva sa, že návrhy v oblasti záchrany bánk sa sústredia na posilnenie kompetencií regulačných úradov, keď sa banky dostanú do problémov, vytvorenie fondov na riešenie kríz a zavedenie dohôd o finančnej pomoci, ktoré budú od akcionárov požadovať, aby prispeli na záchranu bánk.
Podľa Vestagerovej sú problematické body týkajúce sa mechanizmov finančnej pomoci a fondov, ktoré sa na ňu použijú.
Viceprezident Európskej centrálnej banky (ECB) Vitorio Constancio si myslí, že EÚ alebo prinajmenšom eurozóna potrebuje spoločný fond na záchranu bánk v čase krízy, ktorý by nahradil množstvo národných programov, aj keď tieto sa musia riadiť spoločnými pravidlami. "Myslíme si, že pre nadnárodné bankové skupiny v Európe potrebujeme spoločný európsky prístup, ktorý by smeroval k tomu, že v budúcnosti vytvoríme európsky krízový fond."
To by znamenalo "odpojenie viacerých" bánk od národných vlád a obmedzilo by to napríklad lavínový efekt spôsobený dlhovými krízami v Španielsku a Taliansku a zabránilo sporom v prípade záchrany nadnárodných bánk.
