oPeniazoch.sk, TASR/red
Stavebná produkcia v marci 2023 dosiahla 481,9 milióna eur. Oproti marcu 2022 sa znížila o 10,1 percenta, čo bol najvyšší medziročný pokles počas posledných dvoch rokov. Po zohľadnení sezónnych vplyvov bola stavebná produkcia medzimesačne nižšia o 10,4 percenta. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Produkcia realizovaná firmami v tuzemsku, ktorá tvorila 90 % celkového výkonu stavebníctva, klesla v porovnaní s marcom 2022 až o 11,3 %. Prepad zaznamenala nielen nová výstavba o 5,4 %, ale aj stavebné práce na oprave a údržbe budov, ktoré boli medziročne nižšie o viac ako 20 %. Ostatné práce, ktoré tvoria najmenší podiel v rámci produkcie, poklesli takmer o tretinu.
Práce na inžinierskych stavbách, kam patrí aj výstavba diaľnic, sa medziročne spomalili o 10,7 %, o 9 % poklesla aj výstavba budov.
Práce v zahraničí sa na poklese stavebnej produkcie v marci 2023 nepodieľali, jediné si rovnako ako vo februári zachovali mierny rast o 2,2 %. Z celkovej produkcie tvorili iba 10 %.
V prvom štvrťroku 2023 dosiahla stavebná produkcia objem 1,3 miliardy eur a medziročne vzrástla o 2,8 %. Objem stavebných prác v tuzemsku vzrástol o 3,5 %, pričom domáca nová výstavba bola medziročne vyššia o takmer 9 %, ale opravy a údržba poklesli o 5 %. Stavebné práce v zahraničí boli oproti prvým trom mesiacom minulého roka nižšie o 3,7 %.
Stavebníctvo pripravilo nepríjemné prekvapenie
Podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka tak stavebníctvo v marci prinieslo nepríjemné prekvapenie. „Po silnom úvode roka, kedy stavebníctvo výdatne podporili aj priaznivé poveternostné podmienky, sme mohli v marci pozorovať jeho kolaps,“ tvrdí. Produkcia stavebníctva bola totiž najnižšia od pandemického útlmu v roku 2020.
Prekvapila predovšetkým silná korekcia stavebnej aktivity vo výstavbe infraštruktúry, ktorá by mala podľa Koršňáka čoraz viac ťažiť z dočerpávania eurofondov. Jedným z faktorov mohli byť menej priaznivé poveternostné podmienky, na ktoré je tento segment stavebníctva zvyčajne citlivejší.
„Vysoká volatilita vo výstavbe infraštruktúry však naznačuje, že viacero eurofondových stavebných projektov by mohlo byť v sklze, čo len zvyšuje pravdepodobnosť nedočerpania finančných zdrojov,“ tvrdí analytik.
Naopak, korekcia vo výstavbe budov bola viac či menej očakávaná. Sektor podľa Koršňáka najskôr naráža na cyklickú pozíciu a predovšetkým na citeľné ochladenie trhu s rezidenčným bývaním. „Sila a rýchlosť marcovej korekcie však bola pre nás tiež prekvapivá,“ tvrdí.
Nálada zostáva dobrá, masívnejší nárast však zrejme nebude
Napriek slabým marcovým číslam však ostáva nálada v slovenskom stavebníctve dobrá. Podľa prieskumu dôvery Štatistického úradu sa dokonca vyšplhala na viac ako 16,5-ročné maximum, pripomína analytik. Stavebníctvo by tento rok malo podľa neho ťažiť najmä z výstavby verejnej infraštruktúry, ktorej očakávaný rozmach v minulom roku pribrzdili vysoké ceny a otváranie uzavretých zmlúv.
„Celkový efekt dočerpávania EÚ fondov bude však výrazne menší ako sme pôvodne očakávali, a to v dôsledku vysokých cien i presunu časti fondov na tlmenie energetickej krízy,“ tvrdí Koršňák. Väčší zo segmentov stavebníctva, výstavba budov, bude podľa neho čoraz viac zápasiť so slabnúcim dopytom v dôsledku nižšej investičnej aktivity v ekonomike. V marci však jeho pokles najskôr prehĺbili aj externé faktory ako počasie. „Domáce stavebníctvo tak najskôr, na rozdiel od našich pôvodných očakávaní, ani v tomto roku nakoniec nezaznamená masívnejší nárast aktivity,“ dodáva analytik UniCredit Bank.
