Ruská invázia na Ukrajinu, ktorá sa začala 24. februára 2022, nezasiahla iba zúčastnené krajiny, ale aj mnoho ďalších ekonomík, na ktoré toto geopolitické napätie vplýva. Takmer všetky krajiny západného sveta označili Rusko za agresora a väčšou či menšou mierou sa podieľajú na pomoci Ukrajine. Jednak pomáhajú utečencom na území svojich štátov, ale taktiež zasielajú Ukrajine vojenskú techniku a zbrane.
Zdá sa však, že vojenská pomoc Ukrajine môže mať zaujímavý efekt aj pre samotné donorské štáty. Krajiny západného sveta sa nielen že pomocou podieľajú na podpore globálnej bezpečnosti a mieru, ale z krátkodobého hľadiska môže mať vojenská pomoc aj stimulačné účinky v jednotlivých ekonomikách, vyplýva to zo štúdie Marije Chebanovej a kolektívu uverejnenej na portáli voxEU.
Koľko stála pomoc Ukrajine?
Vojenská pomoc Ukrajine zaznamenala veľký rozvoj až vo februári minulého roka a to aj napriek tomu, že ruské vojsko bolo aktívne na ukrajinskom území od roku 2014, kedy anektovalo polostrov Krym. Podľa odhadov Kielského Inštitútu, dosiahli záväzky vojenskej pomoci Ukrajine v roku 2022 výšku 66,5 miliardy dolárov. Aj napriek tomu, že sa táto suma môže zdať vysoká, z pohľadu celkových výdavkov na obranu donorských krajín v roku 2022 toto číslo nepredstavuje ani 5 percent.
Miera zapojenia jednotlivých štátov a podiel pomoci na celkových vládnych výdavkoch sa výrazne odlišuje. Najaktívnejšie boli pobaltské štáty, Poľsko, Bulharsko, Holandsko či Spojené štáty americké. Suverénne najzapojenejšie boli v roku 2022 Estónsko a Lotyšsko.
Vojenská pomoc Estónska sa priblížila k jednému percentu HDP krajiny a dokonca presiahla 2 percentá celkových vládnych výdavkov. Lotyšsko bolo do pomoci zapojené len o niečo menej. Vysokú mieru pomoci v pomere ku HDP krajiny a celkovým vládnym výdavkom zaznamenalo aj Poľsko či Bulharsko.
Slovensko bolo v tesnom závese za Českou Republikou, ktorá bola na 8. mieste. Vojenská pomoc Ukrajine v oboch krajinách pritom predstavovala zhruba 0,2 % hrubého domáceho produktu a necelých 0,5 % celkových vládnych výdavkov.
Pri pohľade na podiel vojenskej pomoci na celkových vojenských výdavkoch krajiny sa poradie príliš nemení. Opäť výrazne vyčnievajú Estónsko a Lotyšsko, ktorým sa podiel pomoci Ukrajine vyšplhal na 40 percentnú úroveň celkových armádnych výdavkov. Vysoko je taktiež Bulharsko s takmer 20 percentným podielom, ale aj Litva, Holandsko, Poľsko či Česko. Podiel vojenskej pomoci Slovenska na celkových vojenských výdavkoch bol mierne nad 10-percentnou hranicou.
Stimulácia pre ekonomiku donorských krajín
Vojenská pomoc má nepopierateľne pozitívny účinok na zvýšenie geopolitickej stability na globálnej úrovni, ktorá úzko súvisí aj s globálnou ekonomickou situáciou. Vojenská pomoc Ukrajine však môže mať vďaka multiplikátoru vládnych výdavkov aj pozitívny vplyv na ekonomiku jednotlivých donorských krajín.
Autori štúdie odhadujú, že za každý dolár vynaložený na pomoc Ukrajine v roku 2022 sa krajinám, ktoré túto pomoc poskytli, v nasledujúcom roku vráti 0,65 dolára vďaka zvýšenej produkcií. Z pomoci však vyťažia aj v ďalších dvoch rokoch kedy sa odhadovaná produkcia zvýši v rozpätí od 0,79 až 0,87 doláru. V dlhodobejšom horizonte tento multiplikátor klesá avšak v rozpätí 5 rokov zostáva v pozitívnych hodnotách.
Znamená to teda, že zvýšené výdavky na vojenskú pomoc môžu podporiť rôzne odvetvia ekonomiky. Na Ukrajinu zväčša putovala už vyrobená vojenská technika, v donorských krajinách tak pravdepodobne v nasledujúcich rokoch stúpne vojenská produkcia, aby túto techniku nahradila.
Prejaviť sa to môže aj na rastúcom podieli investičného majetku dlhodobej spotreby či zvýšení vojenského výskumu. Ako sa ukázalo aj v minulosti, vojenské výdavky môžu mať kaskádový efekt aj na ďalšie oblasti ekonomiky. Významným stimulom to môže byť najmä v časoch ekonomickej recesie či spomalení ekonomiky, ktoré nás vplyvom reštriktívnej menovej politiky centrálnych bánk pravdepodobne čaká.
Slovenské príklady
O konkrétnych príkladoch boomu v zbrojárskom priemysle sme v predchádzajúcich týždňoch informovali aj na webe oPeniazoch.sk. Rekordné tržby a zisky hlási napríklad štátna Konštrukta – Defence, ktorá dodáva na Ukrajinu samohybné húfnice Zuzana 2. Aktuálne sa pritom spolupráca štátnej zbrojovky s ukrajinskou stranou rozširuje aj na vývoj novej verzie húfnice.
Podobný vývoj zaznamenali aj slovenské podniky zbrojárskeho holdingu českého podnikateľa Michala Strnada. Podnik VOP Nováky, ktorý má Strnad od štátu v dlhodobom prenájme a ktorý sa špecializuje na výrobu a údržbu munície, rovnako v minulom roku v nadväznosti na vojnu na Ukrajine výrazne zvýšil tržby aj zisk. Firma pritom avizuje, že dopyt zostáva stále obrovský, čo súvisí aj s nevyhnutnosťou dopĺňania zásob munície v donorských krajinách.
