Hodnota ruského rubľa sa v posledných týždňoch opäť prepadla. S veľkou pravdepodobnosťou tak v najbližších dňoch opäť prekoná hranicu 100 rubľov za dolár. Ako sa zdá, ruskej mene nepomohlo ani nedávne zvyšovanie úrokových sadzieb Ruskej centrálnej banky. Pre ekonomiku Ruska to však nutne nemusí znamenať iba negatíva.
Po prepade rubľa na 17-mesačné minimum sa v polovici augusta Ruská centrálna banka odhodlala k pomerne radikálnemu kroku. Svoju hlavnú úrokovú sadzbu zvýšila o 3,5 percentuálneho bodu a tá sa tak ocitla na 12 percentách. Aj napriek tomu, že rubeľ skutočne reagoval výrazným rastom, zakrátko sa opätovne dostal na vlnu poklesu. Aktuálne sa tak rýchlo blíži ku hranici 100 rubľov za dolár.
Tento vývoj sa zhoduje s predpoveďou Liama Peacha, ekonóma zo spoločnosti Capital Economics, ktorý sa pre portál cnn.com vyjadril, že zvýšenie úrokových sadzieb prepad rubľa spomalí len dočasne. Pokles jeho hodnoty je totiž výsledkom viacerých faktorov. Medzi hlavné patria najmä prepad cien energií, pokles príjmov z vývozu či veľmi náročné získavanie zahraničného kapitálu v dôsledku západných sankcií.
Ruská centrálna banka sa však v najbližšom období posnaží znížiť prepad rubľa aj ďalším spôsobom. Iba nedávno totiž ohlásila, že v období od 14. do 23. septembra zvýši predaje svojich devízových rezerv až deväťnásobne. Dokopy tak predá zásoby cudzích mien v hodnote 150 miliárd rubľov.
Tento krok je spájaný s plánovaným splatením ruských štátnych dlhopisov v hodnote 3 miliárd dolárov. Očakáva sa totiž, že väčšina držiteľov týchto cenných papierov svoju výplatu v rubľoch plánuje previesť do cudzej meny. Predaj devíz centrálnej banky by tak mohol byť vhodným spôsobom na zníženie vysokej volatility na devízovom trhu.
V hre aj ďalšie zvyšovanie úrokových sadzieb
Viacerí analytici však ostávajú aj naďalej skeptickí. Keďže zvýšený predaj devíz potrvá iba krátke obdobie je nepravdepodobné, že by mohol pád rubľa zvrátiť. "Strednodobý trend oslabovania rubľa ostáva zachovaný," vyjadril sa pre moscowtimes.ru analytik spoločnosti Finam Alexander Potavin.
V reakcii na predpokladaný pokles rubľa tak môže prísť aj k ďalšiemu zvyšovaniu úrokových sadzieb. Pri nepriaznivom vývoji sa podľa analytikov spoločnosti Loko-Invest môže hlavná úroková sadzba dokonca ocitnúť medzi 15 až 17 percentami.
Ruskú centrálnu banku tak čakajú náročné rozhodnutia najmä v kontexte nadchádzajúcich prezidentských volieb, ktoré sa uskutočnia už počas budúceho roka. Zrýchlená inflácia, zvyšovanie úrokových sadzieb či prudký prepad ruskej meny totiž nie sú v súlade s cieľom poraziť západné sankcie a pre hlavných predstaviteľov Kremľa tak nie sú príliš dobrou vizitkou.
Dobrá správa pre ruský rozpočet
Na prepad hodnoty ruskej meny sa však nedá pozerať iba jednostranne. Slabý rubeľ má totiž pozitívny dopad na ťažko skúšaný ruský rozpočet. Keďže hlavným zdrojom príjmu Ruska je vývoz nerastných surovín, ktoré sú na zahraničných trhoch poväčšine obchodované v dolároch, po prepočte na rubeľ za ne Rusko jednoducho zinkasuje viac.
Od začiatku vojny na Ukrajine, po ktorom rubeľ zaznamenal prudký prepad, tak Rusko v posledných mesiacoch na vývoze ropy zarobilo najviac. Podľa posledných údajov sa celkové príjmy z ropy za minulý mesiac dostali na hodnotu 772,6 miliardy rubľov a príjmy z vývozného cla ropy medzimesačne narástli o takmer 40 percent.
Na štátny rozpočet Ruska vplýva aj pozitívny vývoj cien ropy. Tie sa od polovice júla pomerne výrazne vzchopili a aktuálne sa tak ropa typu Brent obchoduje na úrovni 90 dolárov za barel. Pravdou však je, že o nárast cien ropy sa postaralo aj samotné Rusko po tom, čo sa po vzore Saudskej Arábie rozhodlo znížiť úroveň produkcie čierneho zlata.
Podľa ruského ekonóma Alexandra Isakova z Bloomberg Economics je pokles každého rubľa vo výmennom kurze voči doláru dodatočným príjmom pre Rusko vo výške 100 až 200 miliárd rubľov. Opätovná devalvácia ruskej meny je tak pre vojnou zaťažený ruský štátny rozpočet pomerne vítanou pomocou.
Za zahraničné tovary si Rusi priplatia
Slabnúci rubeľ však naopak znamená nemalé problémy, pokiaľ ide o dovoz zahraničných tovarov, ktoré navyše spôsobujú inflačné tlaky naprieč celou ekonomikou. Rusi si tak priplatia aj niekoľko desiatok percent pokiaľ ide o zahraničné automobily, spotrebnú elektroniku či domáce spotrebiče. Zdražovanie sa však nevyhlo ani oblasti potravinárstva. Zvyšovanie cien totiž avizujú aj výrobcovia sýtených nápojov pod spoločnosťou PepsiCo. Tým sa predražil dovoz surovín a koncentrátov potrebných na výrobu nápojov.
Ďalší výrazný pokles ruskej meny by tak mohol znamenať katastrofu. Ak by svoje úspory v domácej mene začali vymieňať aj Rusi, spustiť by sa mohla reťazová reakcia. Tá by mohla viesť ku hyperinflácii a radikálnemu zníženiu životnej úrovne obyvateľstva.
