oPeniazoch.sk, ČTK/red
Národná banka Slovenska (NBS) mierne zlepšila výhľad tohtoročného rastu ekonomiky krajiny, a to na 1,4 percenta oproti doterajšiemu odhadu 1,3 percenta. Na 11 percent z predchádzajúcich 10,5 percenta zvýšila odhad inflácie zostavenej podľa medzinárodnej metodiky. Vyplýva to z novej prognózy centrálnej banky, ktorú zverejnila v stredu.
NBS v porovnaní s predchádzajúcim odhadom tiež očakáva mierne rýchlejší rast hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenska v nasledujúcich dvoch rokoch, ekonomika by zhodne mala pridať o viac ako tri percentá. Vlani HDP Slovenska stúpol o 1,7 percenta.
"Ekonomický rast zostane v tomto roku slabší, potiahnu ho len európske fondy a čistý export. S poklesom inflácie sa očakáva väčší príspevok tiež domácemu dopytu v budúcich rokoch," uviedla v komentári NBS.
Jednociferná inflácia až v roku 2024
Pre roky 2024 a 2025 NBS znížila výhľad inflácie, ktorá by sa mala opäť vrátiť na jednocifernú hodnotu. To by zároveň znamenalo zvyšovanie kúpyschopnosti obyvateľov. Tento rok by sa napriek vysokej inflácii reálne platy podľa NBS nemali znížiť, a to kvôli predpokladanému dvojcifernému rastu miezd.
"Začatý pokles inflácie by mal pokračovať aj počas nasledujúcich dvoch rokov. V tomto roku uvažujeme s mierne vyššou infláciou, keď prekvapili ceny potravín a niektorých tovarov," píše vo svojej prognóze centrálna banka, podľa ktorej postupne odznievajú vstupné nákladové faktory a rovnako by mal vytvoriť tlak na predajcov aj potlačený domáci dopyt.
Tlačová konferencia Národnej banky Slovenska k aktuálnej makroekonomickej predikcii
"V ďalších rokoch by inflácia mala byť nižšia. Ceny energií by mali rásť pomalšie, ako sme uvažovali v jarnej predikcii," uvádza NBS. Stojí za tým výrazný pokles trhových cien a pomôcť k spomaľovaniu inflácie by mala aj dohodnutá cena za elektrickú energiu.
Problémové verejné financie
Nie príliš pozitívne vyhliadky centrálna banka vníma v slovenských verejných financiách. V roku 2023 očakáva zhoršenie rozpočtového deficitu na 5,7 % HDP, najmä z dôvodu oneskoreného vplyvu inflácie na sociálne dávky a vysokého objemu trvalých opatrení, teda najmä sociálnych výdavkov na podporu rodiny. "V ďalších rokoch predpokladáme, že zvýšený deficit pretrvá, pričom v rokoch 2024 a 2025 bude umocnený dodávkami vojenskej techniky," konštatuje centrálna banka.
Vysoké úrovne deficitu od tohto roku sú pritom podľa banky štrukturálneho a permanentného charakteru. "Na zlepšenie pozície verejných financií v krátkodobom horizonte a taktiež aj na zlepšenie výhľadu v dlhšom horizonte bude potrebné prijať výrazné permanentné konsolidačné opatrenia," dodáva NBS s tým, že pri ich absencii zostaneme na chvoste Európskej únie z pohľadu výšky deficitu.
