Rok 2023 mal byť pre Čínu vykúpením. Po troch rokoch tvrdých pandemických obmedzení, mala čínska ekonomika zažiť výrazné oživenie a očakávaný hospodársky rast mal dosiahnuť takmer úroveň spred pandémie. V posledných mesiacoch však Čína zaznamenala útlm a ekonomika sa tak ocitá v nečakaných avšak o to vážnejších problémoch.
Na začiatku tohto roku sa po uvoľnení pandemických reštrikcií podľa očakávaní ekonomika Číny začala naplno rozbiehať. V druhom štvrťroku sa však vinou klesajúceho vonkajšieho aj domáceho dopytu či krízy realitného trhu začala aktivita čínskeho hospodárstva výrazne prepadávať. To vyústilo do začínajúcej deflácie či enormnej nezamestnanosti medzi mladým čínskym obyvateľstvom. Tá je dokonca natoľko zlá, že čínska vláda prestala vydávať štatistické údaje.
Aby toho nebolo málo, na pohode nepridávajú ani začínajúce problémy dvoch čínskych spoločností, ktoré sa počas posledných týždňov oneskorili s úrokovými platbami pre veriteľov, informuje portál cnn.com. Pre nedostatok podporných opatrení zo strany vlády sa prognózy rastu čínskeho hospodárstva začali pomaly prepadávať.
Podľa analytikov švajčiarskej banky UBS sa prognóza rastu čínskeho HDP výrazne zhoršila najmä vplyvom prehĺbenia realitnej krízy či stáleho poklesu vonkajšieho dopytu, ktoré nevykompenzovala ani politická podpora. Je tak veľmi pravdepodobné, že Číne sa nepodarí splniť očakávaný ročný rast HDP na úrovni 5,5 percenta, čo bude pre vrchných predstaviteľov čínskej vlády obrovským sklamaním.
Zamrznutý trh realít
Aj keď čínska ekonomika zažíva útlm už od začiatku apríla, obavy sa výrazne zhoršili až potom, čo kedysi najväčšia stavebná spoločnosť Country Garden ako aj investičná skupina Zhongrong zaznamenali v posledných týždňoch omeškanie úrokových platieb. Investori si tak pripomenuli nedávnu minulosť, keď v roku 2021 nesplácanie dlhov spoločnosti Evergrande spôsobilo začiatok realitnej krízy.
Čínska vláda sa aktuálne síce snaží podpornými opatreniami opätovne naštartovať trh s nehnuteľnosťami, no problémy Country Garden značia, že aj najsilnejší hráči na realitnom trhu budú musieť bojovať o samotné prežitie. Problémy trhu s bývaním sa však postupne prelievajú aj do iných oblastí akým je napríklad investičné bankovníctvo.
Spoločnosť Zhongrong Trust, ktorá sa zaoberá spravovaním finančných aktív firiem a bonitných klientov, ktorých odhadovaná hodnota je 87 miliárd dolárov, začiatkom tohto mesiaca nedokázala splatiť záväzky voči štyrom spoločnostiam. Tie mali byť až v hodnote 19 miliónov dolárov.
Podarí sa Číne napriek aktuálnym problémom predstihnúť USA a stať sa tak najväčšou ekonomikou na svete?
„Ďalšie straty v sektore nehnuteľností sa prenesú do širšej finančnej nestability,“ vyjadril sa Julian Evans-Pritchard, senior analytik čínskej ekonomiky v spoločnosti Capital Economics. Keďže čoraz viac investorov prehodnocuje umiestnenie svojich finančných prostriedkov a uchyľujú sa ku bezpečnejším investíciám, ako sú štátne dlhopisy či bankové vklady, počet nebankových inštitúcií, ktoré môžu čeliť problémom s likviditou, môže narásť.
Vysoký štátny dlh
Ďalším veľkým problémom je aj stále narastajúci dlh miestnych samospráv. Ten má byť zapríčinený najmä výrazným poklesom príjmov z predaja pozemkov či zvýšeným objemom nákladov na dodržiavanie pandemických opatrení.
Veľké dlhové zaťaženie miestnych vlád nielenže ohrozuje čínske banky ale taktiež zabraňuje výraznejšej pomoci zo strany štátu, ktorá by mohla zlepšiť vyhliadky budúceho ekonomického rastu krajiny. Čínska vláda tak kvôli fiškálnemu tlaku nebude schopná pomôcť ekonomike v takom rozsahu ako tomu bolo počas globálnej ekonomickej krízy v roku 2008.
Vtedy počas niekoľkých rokov do ekonomiky napumpovala viac ako 4 bilióny jüanov (585 miliárd dolárov), ktoré mali podporiť hospodársky rast najmä prostredníctvom riadených infraštruktúrnych projektov. Na jednej strane bola táto pomoc úspešná, keďže ekonomika Číny bola jedna z prvých, ktorá sa z recesie dostala, no viedla aj k enormnému zadlženiu miestnych samospráv, ktoré sa spamätávajú dodnes.
Populačná kríza
Zoznam čínskych problémov sa tým však ani zďaleka nekončí. Čína totiž čelí populačnej kríze. Dokazujú to aj dáta zverejnené na začiatku tohto roku, podľa ktorých sa počet obyvateľov v minulom roku zmenšil prvýkrát za posledných šesťdesiat rokov. Je navyše veľmi pravdepodobné, že trend poklesu populačnej krivky bude klesať aj naďalej, pretože celková miera pôrodnosti v krajine klesla v minulom roku na rekordné minimum.
Priemerný počet detí, ktoré žena v Číne počas svojho života porodí, bol v roku 2022 iba 1,09, čo je výrazný prepad z priemeru 1,3 spred dvoch rokov. Čínska miera pôrodnosti je tak aktuálne dokonca nižšia ako v prípade Japonska, ktoré bojuje so starnúcou populáciou už desaťročia.
"Starnúca demografia Číny predstavuje významné výzvy pre jej potenciál ekonomického rastu," myslia si analytici z agentúry Moody´s Investors Service. Populačná kríza má totiž výrazný vplyv na potencionálny pokles ponuky na trhu práce či zvýšené výdavky sociálneho a zdravotného charakteru, ktoré môžu viesť k zvýšenému tlaku na štátny rozpočet a teda aj vyššiemu dlhovému zaťaženiu. Rovnako tak môže pokles populácie ešte prehĺbiť krízu realitného trhu.
Čína musí riešiť aj dlhodobo nie práve ideálne vzťahy so Spojenými štátmi americkými či Európskou úniou. Tie dlhodobo kritizujú čínsku vládu za postoj k vojne na Ukrajine, no všetky zúčastnené strany si uvedomujú, že sú medzi sebou vzájomne závislé.
Zatiaľ posledným vyvrcholením napätých vzťahov Číny a USA bolo vydanie amerického nariadenia, ktoré obmedzuje určité investície smerujúce do Číny. Má ísť najmä o investície do technologického sektora venujúce sa polovodičom, umelej inteligencii či kvantovej výpočtovej technike. USA sa podľa viacerých analytikov týmto krokom snažia zabrániť Číne v získaní najmodernejších technológií, vďaka ktorým by mohla zmodernizovať armádu a tým podkopať americkú bezpečnosť.
