oPeniazoch.sk, ČTK
Viac ako dve tretiny ľudí si myslia, že pre nich prijatie eura v Česku nebude prospešné. Naopak, zhruba pätina verejnosti je presvedčená o prospešnosti spoločnej európskej meny. Vyplýva to bleskového prieskumu agentúry Median pre Rádiožurnál, ktorého výsledky v nedeľu zverejnil iROZHLAS. O prijatí eura by chcelo 60 percent opýtaných rozhodovať v referende.
„To, že je pre nich euro prínosné, hovoria predovšetkým študenti. Hovorí to 45 percent z nich. A ďalej to často uvádzajú podnikatelia, tam to hovoria dvaja z piatich podnikateľov,“ uviedol jeden z autorov prieskumu Ivan Cuker. Výsledky podľa neho môžu odrážať obavy zo zdražovania.
Traja z piatich opýtaných ľudí by zároveň o prijatí eura chceli podľa výskumu rozhodovať v referende. „Je to skoro 70 percent z tých, podľa ktorých nie je euro prospešné,“ vyplýva podľa Radiožurnálu z prieskumu. Minulý týždeň ho spracovala spoločnosť Median a odpovedalo v ňom vyše 1000 ľudí.
Debata o zavedení eura zosilnela po novoročnom prejave prezidenta Petra Pavla, podľa ktorého je spoločná európska mena logickou budúcnosťou. Vyzval na to, aby Česko začalo robiť konkrétne kroky k zavedeniu eura. Česko sa k prijatiu spoločnej meny zaviazalo v zmluve o vstupe do EÚ v roku 2004. Z desiatich štátov, ktoré vtedy do EÚ vstúpili, euro doteraz neprijali Česko, Poľsko a Maďarsko.
Vo vládnej koalícii nepanuje na prijatí eura zhoda
Vo vládnej koalícii nepanuje na prijatí eura zhoda – zástancovia spoločnej meny sú hlavne Starostovia, Piráti a TOP 09, ktorí vo vláde narážajú na odpor občianskych demokratov. Proti euru sú aj zástupcovia opozičných hnutí ANO a SPD. Zástupcovia ANO chcú pripraviť pravidlá pre referendum, v ktorom by občania rozhodli o zavedení eura v Česku.
Podľa ministra financií Zbyňka Stanjury (ODS) nemá prijatie spoločnej európskej meny teraz zmysel riešiť, pretože Česko neplní žiadne z kritérií pre jej zavedenie. Pre vstup do eurozóny musí krajina splniť štyri takzvané maastrichtské kritériá. Miera inflácie v krajine nesmie prekročiť o viac ako 1,5 percentuálneho bodu priemernú infláciu troch krajín eurozóny s najnižším rastom cien, úroková miera potom nesmie byť o viac ako dva percentuálne body nad priemerom troch krajín eurozóny s najnižšou infláciou. Ďalšie kritérium stanovuje maximálnu mieru rozpočtového deficitu na tri percentá hrubého domáceho produktu (HDP) a maximálnu mieru zadlženia na 60 percent HDP, posledné vyžaduje dvojročné členstvo v európskom mechanizme výmenných kurzov ERM II.
