Domácnosti zaznamenali nárast čistého bohatstva vďaka zvýšeným cenám nehnuteľností, no z dôvodu nízkej finančnej gramotnosti je náš finančný majetok iba malý. U Slovákov preto prevažuje najmä reálny majetok. Vyplýva to zo štvrtej vlny zisťovania Národnej banky Slovenska o financiách a spotrebe domácností, ktoré sa konalo počas leta a jesene 2021. Na harmonizovanom európskom projekte sa zúčastnilo 2174 slovenských domácností, ktoré odpovedali na otázky ohľadom svojich príjmov či majetku.
Zisťovanie sa koná každé tri roky, no pandémia koronavírusu odsunula 4. vlnu zisťovania o rok neskôr. Preto sa výsledky porovnávajú medzi rokmi 2017 až 2021.
V roku 2021 narástlo priemerné čisté bohatstvo domácností na 97 tisíc eur. V porovnaní s rokom 2017 ide o zvýšenie bezmála 40 percent. Tento nárast môžeme pripísať najmä výraznému rastu cien nehnuteľností, ktoré si v niektorých okresoch pripísali aj niekoľko desiatok percent. Slováci sa aj naďalej ukazujú ako konzervatívny národ, ktorý rád býva vo svojom. Domácnosti, ktoré obývajú vlastné nehnuteľnosti, sa držia na úrovni 90 percent.
Prečítajte si tiež
U domácností sa začínajú prejavovať negatívne efekty vysokej inflácie
Nehnuteľnosti aj naďalej tvoria väčšinu majetku Slovákov. Takmer 90 percent celkového majetku tvoria reálne aktíva teda uchopiteľný majetok, z toho 70 percent primárna nehnuteľnosť domácnosti. Medzi najčastejšie aktíva, ktoré sa vyskytujú v majetku Slovákov sú aj ďalšie nehnuteľnosti, automobily či majetok spojený s podnikateľskou činnosťou.
Finančná gramotnosť či finančný majetok sú naďalej nízke
Zisťovanie o financiách a spotrebe domácností zahŕňa aj prieskum o finančnej gramotnosti respondentov. Zo zistení vyplýva, že finančná gramotnosť v slovenských domácnostiach je aj naďalej na nízkej úrovni. Iba nízky počet dotazovaných domácností vedelo odpovedať na všetky testové otázky správne.
S nízkou úrovňou finančnej gramotnosti súvisí aj úroveň nášho finančného majetku. Iba 6 percent domácností je aktívnych na finančných trhoch, kde investujú do finančných nástrojov v podobe akcií, dlhopisov či podielových fondov. Až 90 percent domácností má svoje financie uložené na bežnom účte či terminovaných vkladoch.
Slováci sa zadlžujú čoraz viac
Dobré podmienky na financovanie bývania v minulých rokoch sa podpísali aj na čoraz častejšom zadlžovaní domácností. V roku 2017 malo hypotekárny úver asi 20 percent domácnosti, zatiaľ čo o štyri roky neskôr sa táto úroveň zvýšila na 25 percent. Počas tohto obdobia sa zvýšila aj úroveň nesplateného dlhu z 32 tisíc na 35 tisíc eur. Naopak slovenské domácnosti si požičiavajú mimo hypotekárnych úverov o niečo menej.
Koronavírus výrazne zmenil pracovné návyky Slovákov. Zatiaľ čo v roku 2017 vykonával občasnú prácu z domu iba jeden z desiatich, v roku 2021 sa tento počet viac ako strojnásobil. V roku 2021 sme však zaznamenali viac prípadov straty príjmu, respektíve zníženia príjmu aj napriek tomu, že pracovník nezmenil zamestnanie. Práve k takémuto krátkodobému kroku sa muselo odhodlať viacero slovenských automobiliek, ktoré boli nútené pozastaviť výrobu.
Zvýšená inflácia ťahala smerom nahor aj príjmy domácností. Medzi dvoma sledovanými obdobiami sa hrubý príjem domácností zvýšil o 31 percent, no následkom inflácie sme zaznamenali iba 18-percentné reálne navýšenie na hodnotu 21 tisíc eur. Pozitívnou správou však je stúpajúci počet domácností, ktorým finančná situácia umožňuje ušetriť časť príjmov. Zatiaľ čo v roku 2017 to bolo iba 8 percent domácností, v roku 2021 je to päť násobné navýšenie na 40 percent domácnosti.
