oPeniazoch.sk, TASR
Plošné znižovanie úročenia hypoték sa na Slovensku zatiaľ neočakáva. V priebehu roka budú skôr pretrvávať súčasné vysoké úroky, vylúčený nie je ani ich ďalší nárast. Okrem zmien v sadzbách Európskej centrálnej banky (ECB) ovplyvňujú slovenský hypotekárny trh aj viaceré domáce faktory, ako stav verejných financií a úročenie štátnych dlhopisov, ktoré ešte môže vzrásť, upozorňujú odborníci na hypotéky.
„Namiesto štartu vlny znižovania sadzieb hypoték je realistickejšie očakávať v priebehu tohto roka pretrvanie súčasných vysokých úrokov, či dokonca ich možný nárast. A to aj v situácii, keď budú základné sadzby ECB v druhom polroku 2024 postupne klesať,“ uviedol pre TASR finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.
„Plošné znižovanie úrokových sadzieb na trhu momentálne neočakávam. Pokiaľ by štát dostatočne zvládol konsolidáciu štátneho dlhu, možno by sme v závere roka mohli zachytiť trend v eurozóne, v ktorej sa očakáva postupné znižovanie sadzieb. V takomto prípade by sme sa aj u nás mohli dočkať zlacňovania hypoték,“ avizovala pre TASR riaditeľka pre úvery spoločnosti FinGO.sk Eva Šablová.
Výskyt špecifických prípadov ešte nehovorí o celkovom trende na trhu
V poslednom čase pristúpili dve slovenské banky, 365.bank a Slovenská sporiteľňa, k miernemu zníženiu úročenia hypoték. Naopak, ČSOB pri dlhších fixáciách sadzby zvyšovala. Analytici to vnímajú ako špecifické prípady, ktoré ešte nehovoria o trende na trhu.
„Úpravy sadzieb troch slovenských bánk by som nepovažoval za začiatok plošnej vlny znižovania sadzieb. 365.bank sa miernym znížením sadzieb snaží vylepšiť si svoju trhovú pozíciu,“ zhodnotil Búlik s tým, že ide o banku s malým podielom na hypotekárnom trhu, ktorá sa novou ponukou len priblížila konkurenčným bankám podobnej veľkosti.
Slovenská sporiteľňa zase podľa neho aktuálne koriguje predchádzajúce výrazné zdraženie hypoték v októbri minulého roka po zistení, že situácia na trhu je oproti odhadu zatiaľ lepšia. „Vnímame to skôr ako obchodné rozhodnutie banky a nie ako plošnú zmenu trendu, ktorá má predikovať zmenu v správaní bánk,“ doplnila Šablová.
Zároveň upozornila, že aj keď ECB už pravdepodobne ukončila zvyšovanie svojich sadzieb a v priebehu tohto roka ich zrejme zníži, nemusí to znamenať znižovanie úrokov aj na Slovensku. Cenovú politiku našich bánk totiž výrazne ovplyvňuje aj vnútorná ekonomická situácia. „Kritický stav verejných financií, nedávne zhoršenie ratingu Slovenska a hrozba nárastu cien našich dlhopisov môžu ovplyvniť ochotu a možnosti bánk znižovať komerčné úroky,“ varovala odborníčka.
Slovensku vraj hrozí, že po agentúre Fitch aj ďalšie ratingové agentúry zhoršia jeho hodnotenie
Slovensku podľa Búlika reálne hrozí, že po agentúre Fitch aj ďalšie ratingové agentúry zhoršia jeho hodnotenie, čo následne povedie k nárastu úrokovej prirážky štátnych dlhopisov. „Ak by úročenie dlhopisov išlo hore, banky budú súbežne zdražovať hypotéky. Slovenské dlhopisy totiž v prevažnej miere nakupujú banky pôsobiace na Slovensku a keďže dlhopis je menej rizikový dlh ako hypotéka, tento rozdiel banky logicky zohľadňujú pri úročení,“ vysvetlil analytik.
Ďalším rozhodujúcim faktorom v cenotvorbe slovenských bánk bude ich mimoriadne zdaňovanie a štátne dotácie hypoték, priblížila Šablová. „Ich dopad na verejné financie a obchodnú politiku bánk môže v konečnom dôsledku opäť negatívne ovplyvniť vývoj úrokových sadzieb. Aktuálne opatrenia našej vlády môžu prispieť k tomu, že na Slovensku sa nižších úrokov dočkáme neskôr ako zvyšok eurozóny,“ dodala odborníčka.
V období rokov 2016 až približne do začiatku roka 2022 bol na Slovensku trend pozvoľného znižovania úrokových sadzieb hypotekárnych úverov, pripomenul v nedávnom komentári Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA). Následne nastal zvrat a priemerné ročné úroky hypoték s fixáciou na jeden až päť rokov postupne vzrástli z 0,9 % na približne 4 % v novembri 2023. Kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim tieto zmeny bolo sprísňovanie politiky ECB, ktorá v tomto období zvýšila svoju kľúčovú sadzbu z nuly na 4,5 %.
