oPeniazoch.sk, ČTK
Plánované uhlíkové clo môže zasiahnuť export z britských veterných fariem a solárnych elektrární do Európskej únie. Upozornila na to dnes agentúra Reuters. Mechanizmus označovaný anglickou skratkou CBAM bude dvadsať sedmička uplatňovať od roku 2026.
Aktuálna podoba mechanizmu „odrádza od čistej energie zo Spojeného kráľovstva v čase, keď sa snažíme zvýšiť dodávky čistej energie, a zvýši ceny energií v severnej Európe,“ povedal agentúre Reuters Adam Berman z asociácie Energy UK, ktorá združuje britských producentov energie. Cieľom CBAM je vyrovnať podmienky medzi dovozcami energie z krajín mimo EÚ a domácimi výrobcami. Tým sa totiž od roku 2026 spoplatnia emisné kvóty.
Podľa súčasného návrhu by sa však dovozný poplatok za emisie CO2 z elektriny vypočítaval na základe priemerných a historických emisií z výroby elektriny. Britský energetický sektor tvrdí, že by to nespravodlivo znevýhodňovalo obnoviteľné zdroje energie, ktorých podiel na výrobe v posledných rokoch výrazne stúpol.
Londýn aj Brusel o probléme vedia
Podľa analytikov, ktorých oslovila agentúra Reuters, by náklady na uhlíkové clo mohli spôsobiť, že vývoz prebytočnej čistej energie z Británie do EÚ v obdobiach slabšieho domáceho dopytu nebude ekonomicky výhodný. Poplatok by podľa analýzy spoločnosti Aurora Energy Research mohol odhryznúť päť percent ceny, ktorú si britskí výrobcovia môžu za obnoviteľnú energiu povedať. Do roku 2030 by tak EÚ podľa analýzy mohla prísť o dovoz až troch gigawatthodín energie z obnoviteľných zdrojov. To by vystačilo zhruba pre 2000 domácností ročne.
Ak by krajiny EÚ kvôli tomu zvýšili výrobu elektriny z fosílnych zdrojov, hrozí nárast emisií CO2 až o 13 miliónov ton ročne, vyplýva z skoršej analýzy švédskeho dodávateľa energie Afriky.
Londýn aj Brusel o probléme vedia. Diplomati z oboch strán o riešení rokujú, ale do parlamentných volieb v Británii, ktoré sa konajú 4. júla, zrejme k žiadnemu pokroku nedôjde.
Za podmienok uhlíkového cla CBAM sa členské krajiny EÚ definitívne zhodli v marci 2022. Platiť začne v januári 2026. Poplatok sa bude vzťahovať na dovoz železa, ocele, hliníka, elektriny, hnojív a produktov z cementu. Európska komisia (EK) poplatok navrhla v rámci doteraz najväčšieho klimatického balíka, ktorého cieľom je nasmerovať európsky blok na splnenie prísnych emisných cieľov na rok 2030.
Časť príjmov z uhlíkového cla by podľa EK mala byť jedným zo zdrojov, s pomocou ktorých bude EÚ splácať svoju prvú spoločnú pôžičku na mimoriadny fond obnovy. Komisia by z cla chcela na tento účel získať zhruba miliardu eur (asi 30 miliárd korún) ročne.
