Štáty Európskej únie vyprodukovali v minulom roku pri výrobe energií menej skleníkových plynov. Pokles emisií pri energetickej produkcii vykázalo aj Slovensko. Výrazný vplyv na to mal aj pokles využívania zemného plynu v rámci spoločnej iniciatívy členských štátov o zníženie dopytu z leta minulého roka s cieľom zabezpečiť dostatok plynu na zimnú vykurovaciu sezónu.
Krajiny Európskej únie vyprodukovali podľa údajov Eurostatu v minulom roku pri výrobe energií celkovo 2,4 gigatony emisií oxidu uhličitého. Produkcia emisií CO2, ktoré tvoria až tri štvrtiny všetkých skleníkových plynov na území únie, tak na výrobu energií medziročne klesla o 2,8 percenta.
Celkovú produkciu emisií oxidu uhličitého na energetické účely pritom ovplyvňuje najmä správanie domácností, vývoj ekonomiky, veľkosť populácie, spôsoby dopravy a tiež objem priemyselnej výroby. Do štatistiky nie je zarátaná energia produkovaná v tretích krajinách, ktorá bola následne importovaná do členských krajín.
Najväčším producentom emisií z energetiky je Nemecko
Zníženie produkcie emisií pri energetickej výrobe zaznamenala väčšina krajín Európskej únie. Počas minulého roku zaznamenalo najväčší pokles produkcie oxidu uhličitého pri výrobe energií Holandsko, a to o 12,8 percenta. Nasledovalo Luxembursko s poklesom o 12 percent, Belgicko s 9,7 percentami a Maďarsko s medziročným znížením o 8,6 percenta.
Slovensko sa s poklesom 3,2 percenta približovalo k priemeru Európskej únie. Naopak najväčší nárast produkcie emisií CO2 pri výrobe energií, vo výške 12 percent, zaznamenalo Bulharsko. Nasledovalo Portugalsko s rastom o 9,9 percenta o 4 percentá stúpla produkcia oxidu uhličitého z výroby energií na Malte či v Estónsku.
Vôbec najväčším producentom skleníkových plynov pri výrobe energií je v Európskej únii Nemecko. Podľa údajov Eurostatu totiž v únii vyrobí až štvrtinu celkových emisií CO2 zo spaľovania fosílnych palív na energetické využitie. Nasledujú Taliansko a Poľsko so zhodným podielom 12,4 percenta a Francúzsko, ktoré vyprodukuje viac ako desatinu európskych emisií z výroby energie.
Prepad emisií zo zemného plynu, nárast z iných palív
Aktuálne dáta však ukazujú aj na fakt, že emisie z výroby energií výrazne ovplyvnila aj zmena energetického mixu v rámci únie. Stála za ňou najmä ruská agresia na Ukrajine a následné sankcie a odklon od ruského plynu. Výsledkom tak bolo, že podiel emisií oxidu uhličitého zo spaľovania zemného plynu na výrobu energií klesol v porovnaní s rokom 2021 až o 13 percentuálnych bodov. Významne tomu napomohla aj spoločná iniciatíva členských štátov únie zameraná na úspory v spotrebe zemného plynu a zníženie dopytu po tejto komodite z augusta minulého roka.
Na druhej strane však zároveň v Európskej únii stúpol napríklad podiel emisií CO2 pri výrobe energií z pevných fosílnych palív, ako je uhlie či ropné bridlice, a to o 3 percentuálne body. Mierne sa zvýšila produkcia skleníkových plynov aj pri výrobe energií z ropy a ropných produktov o jeden percentuálny bod, uvádza správa Eurostatu.
