Aj napriek tomu, že úroveň miery úspor domácností už neklesá, aj naďalej sa drží hlboko pod priemerom posledných 15 rokov. Je dokonca nižšie ako za čias hospodárskej krízy v roku 2008. Horšia ekonomická stabilita domácností sa postupne premieta aj do spotreby. Maloobchodné tržby sa prepadávajú čoraz viac a vďaka klesajúcim reálnym príjmom domácností je priestor na zlepšenie v nedohľadne.
Kontinuálny prepad miery úspor, ktorý nás sprevádzal od začiatku roka 2021 sa zastavil. Slováci však aj naďalej ušetria iba minimálnu čiastku. Tá sa pohybuje na úrovni 2 percent, čo znamená, že priemerný Slovák ušetrí asi iba 2 eurá z každej stovky disponibilného príjmu. Ako uvádzajú analytici Slovenskej sporiteľne vo svojom týždennom prehľade, dlhodobý priemer sa pritom pohybuje na úrovni 7 percent. Minieme tak takmer všetko, čo zarobíme.
Úplne inú situáciu sme zažili na začiatku pandémie koronavírusu. Slováci dokázali na prelome rokov 2020 a 2021 ušetriť až 13 percent. Tento ukazovateľ bol však výrazne ovplyvnený reštrikciami, ktoré nás sprevádzali. Viac času sme trávili doma, čo sa odrazilo na vyšších účtoch za potraviny a kúrenie. Naopak miera úspor bola vysoká, pretože sme nemali možnosť míňať v oblastiach ako je kultúra, oblečenie či cestovanie.
Miera úspor úzko súvisí aj so spotrebou domácností, ktorá sa vyvíja negatívnym smerom. Tržby maloobchodu podľa Štatistického úradu SR v marci medziročne poklesli o 6 percent a v apríli dokonca o 10 percent. Najväčší podiel na tomto poklese majú pritom hypermarkety a supermarkety, ktorým sa počas pandémie darilo nadpriemerne. Na tržby maloobchodu však pravdepodobne vplýva aj vývoj miezd Slovákov.
Vysoká inflácia požiera celý rast miezd
„Slušný medziročný rast nominálnych miezd v prvom štvrťroku, medziročne o 9,5 %, opäť nestíhal za infláciou a reálne mzdy skončili v poklese o takmer päť percent. Priemerný rast miezd budú v tomto roku ovplyvňovať predovšetkým mzdy verejného sektora, kde prebehne už schválená septembrová valorizácia platov,“ uvádzajú analytici Slovenskej sporiteľne. Ako dodávajú plánovaný jesenný rast platov učiteľov o 12 percent však stále iba dobieha priemerné mzdy v hospodárstve.
Pozitívny vývoj však môžeme sledovať na trhu práce, čo je dobrou správou nielen pre domácnosti, ale aj pre celkovú makroekonomickú situáciu krajiny. Úroveň nezamestnanosti sa aj naďalej drží na nízkych hodnotách, čo indikuje priestor na zvýšenie miery úspor. Naopak vysoký ostáva tlak na zvyšovanie miezd zamestnancov, čo by v dlhodobom horizonte mohlo spôsobiť negatívny jav vo forme mzdovej inflačnej špirály.
Celková situácia pritom prehlbuje aj pesimizmus samotných slovenských spotrebiteľov. Náročné makroekonomické prostredie sa prejavilo aj v slovenskom indexe spotrebiteľskej dôvery, ktorý si v máji neudržal pozitívny smer a v porovnaní s aprílom mierne poklesol. „Spotrebitelia sú pesimistickejší vo všetkých sledovaných oblastiach vrátane finančnej situácie domácnosti, nezamestnanosti či tvorby úspor,“ dodávajú analytici Slovenskej sporiteľne.
