Bajkalsko-amurskú magistrálu dokončili pred 20 rokmi, nedávno ju poškodil výbuch

Prinášame vám vybrané údaje o Bajkalsko-amurskej magistrále (BAM), od ktorej oficiálneho dokončenia uplynie 5. decembra 20 rokov.

Bajkalsko-amurská magistrála (BAM), jeden z najambicióznejších projektov niekdajšieho Sovietskeho zväzu, bola definitívne dokončená 5. decembra 2003. Železničná trať vedúca východnou Sibírou a Ďalekým východom s dĺžkou 4324 kilometrov začala po celej svojej dĺžke prevádzku v roku 1989, zostávalo však ešte dokončiť 15-kilometrový tunel pod Severomujským priesmykom, pri ktorého výstavbe zahynulo na 60 ľudí. Dokončený tunel nahradil päťdesiatkilometrovú obchádzku, ktorú úrady považovali za nebezpečnú.

Stavba Bajkalsko-amurskej magistrály bola prvýkrát navrhnutá na konci 19. storočia. Jej prvé úseky boli postavené už v 30. rokoch a na stavbe pracovali väzni z neďalekého gulagu. V 70. a 80. rokoch minulého storočia, keď bola stavba vyhlásená za jednu z hlavných priorít komunistického systému, tu pracovalo v ťažkých klimatických podmienkach veľké množstvo mladých ľudí (komsomolcov). Po rozpade Sovietskeho zväzu sa magistrála vzhľadom na ekonomické ťažkosti stala nepotrebnou, od roku 2001 sa však znovu začala uplatňovať v nákladnej doprave, aby uľavila legendárnej Transibírskej magistrále.

Dôvodom stavby bol rozvoj ťažby nerastných surovín, pozdĺž trate sa nachádzajú veľké zásoby zlata, medi, uhlia alebo železnej rudy

Náklady na BAM boli odhadnuté na 14 miliárd dolárov a boli postavené zo špeciálnych odolných koľajníc, pretože jej veľká časť vedie cez večne zmrznutú pôdu. V rokoch 2016 a 2018 sa objavili správy o poškodení budov a infraštruktúry v dôsledku topenia permafrostu spôsobeného zmenou klímy. Vzhľadom na náročný terén, počasie, dĺžku a náklady označil bývalý sovietsky vodca Leonid Brežnev v roku 1974 BAM za „stavebný projekt storočia“.

Hlavná trať BAM začína na západe v meste Tajšet v Irkutskej oblasti, kde sa napája na legendárny Transsib. BAM prechádza východnou Sibírou a ruským Ďalekým východom, je dlhá 4324 kilometrov a vedie približne 610 až 770 kilometrov severne od Transsibírskej magistrály a súbežne s ňou. Kľúčovým uzlom je mesto Tynda, odkiaľ vedie na juh aj sever Amursko-jakutská magistrála. BAM končí v prístave Sovietskyskaja Gavaň, ktorý leží v Tatárskom prielive. Ten oddeľuje ostrov Sachalin od pevniny a spája Ochotské more na severe s Japonským morom na juhu.

Transibírska magistrála bola plne otvorená v roku 1916. Transsib sa vetví na niekoľko trás a jednou z nich je práve BAM, ktorá sa od Transsibírskej magistrály oddeľuje pred jazerom Bajkal, ktoré obopína zo severu, zatiaľ čo Transsib z juhu. Ďalšie trasy človeka zavedú napríklad do Číny, vrátane Pekingu, alebo Mongolska a jeho metropoly Ulánbátaru.

Tento týždeň vzbudili pozornosť výbuchy v Severomujskom tuneli

Tento týždeň vzbudili pozornosť výbuchy v Severomujskom tuneli, ktoré ochromili dopravu na železničnej trati a ktoré zorganizovala podľa ukrajinských serverov ukrajinská tajná služba SBU. Trať podľa rovnakých zdrojov predstavuje hlavné spojenie medzi Ruskom a Čínou a Rusko ju využíva aj na vojenské dodávky.

Ruský prezident Vladimir Putin vlani nariadil začať výstavbu železnice v arktických oblastiach Ruska ako súčasti nových dopravných koridorov, ktoré by umožnili preorientovať vývoz ruských energetických surovín zo západu na východ. Putin zdôraznil, že uvedenie severskej železnice do prevádzky uľahčí bremeno prepravy nákladov po Transsibírskej magistrále a Bajkalsko-amurskej magistrále. „To je zásadne dôležité z hľadiska preorientovania našich základných vývozných komodít na východ,“ vyhlásil s tým, že po spomínanej magistrále v Amurskej oblasti teraz „ide vlak každých päť minút“.

Viac o téme: Bajkalsko-amurská magistrála BAM , nerastné suroviny , Rusko , Sovietsky zväz , tunel , výbuch , železničné trate

Súvisiace články

Aktuálne správy