Euro kleslo na štrnásťmesačné minimá, zlato naopak historických maximách.
Obrovská
nedôvera voči dlhu periférnych krajín eurozóny, ktorá sa
pretavila aj do výpredajov eura a akcií, napokon vyústila do víkendovej
dohody o vytvorení núdzového fondu vo výške 750 mld. eur, z ktorého
by mohli problémové krajiny v krajnom prípade čerpať pôžičky.
500 mld. by prispeli krajiny eurozóny a 250 mld. Medzinárodný menový
fond, pričom 60 mld. by malo byť okamžite dostupných. Ruku k dielu
priložila aj Európska centrálna banka, ktorá prostredníctvom národných
centrálnych bánk začala s nákupmi štátnych dlhopisov periférnych
krajín eurozóny.
Hoci sa určité
kroky od víkendového rokovania eurozóny očakávali, rozsah tohto
balíčka prekvapil aj tých najväčších optimistov a v pondelok panovala
na trhoch mimoriadne pozitívna nálada, euro sa voči doláru vrátilo
nad úroveň 1,30 EUR/USD a paneurópsky akciový index ESTX 50 poskočil
o vyše 10 %. Optimizmus však netrval dlho a investori sa začali sústrediť
na otázniky tohto balíčka.
Samotný
balíček totiž problémové krajiny nezachráni, k tomu,
aby sa obnovila dôvera investorov v ich dlh, sú potrebné razantné
úsporné opatrenia. To si začali uvedomovať aj problémové krajiny,
a Portugalsko sľúbilo zredukovať svoj tohtoročný deficit z 8,3 %
HDP na 7,3 % a budúcoročný na 4,7 % a Španielsko sa zaviazalo znížiť
do budúceho roka deficit na 6 % HDP. Tieto úsporné opatrenia, ktoré
znižujú obrovské deficity na o čosi menšie však dôveru investorov
obnoviť nedokázali, a keď chcú tieto krajiny investorov definitívne
presvedčiť, že svoje dlhy dokáže splácať, budú musieť prijať
ďalšie úsporné opatrenia.
Ďalším otáznikom
je, či eurozóna a Medzinárodný menový fond budú tieto prostriedky
ochotní uvoľniť, keď príde na lámanie chleba a niektorá z krajín
bude pomoc skutočne potrebovať. 500 mld. totiž predstavuje až 5,5
% HDP eurozóny, a uvoľnenie týchto prostriedkov bude len ťažko politicky
priechodné. Politické dôsledky pomoci Grécku už ukázali krajinské
voľby v nemeckej spolkovej republike Severné Porýnie-Westfálsko,
ktoré stáli nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú väčšinu v hornej
komore nemeckého parlamentu, dôvody porážky sa pripisujú práve
pomoci pre Grécko. Problém s financovaním nemusí nastať len zo strany
eurozóny, ale aj zo strany Medzinárodného menového fondu, v ktorom
sa 250 mld. bude taktiež hľadať len ťažko.
Výraznejšie
šetrenie v periférnych krajinách eurozóny zatiaľ neprichádza a európsky
balíček sa v priebehu týždňa stal predmetom politických bojov v jednotlivých
krajinách eurozóny, čo naďalej drží finančné trhy v napätí.
Euro sa tak voči doláru prepadlo až k úrovniam 1,25 EUR/USD, kde
sa naposledy obchodovalo pred štrnástimi mesiacmi. Pod predajným
tlakom boli od pondelka aj akcie, tie si však časť svojich pondelkových
prudkých ziskov dokázali udržať, keď sa v piatok o 15:30 obchodoval
európsky index ESTX 50 s týždňovým ziskom 7,9 % a americký S&P
500 so ziskom 3,4 %. Naopak pokračoval rast bezpečného zlata, ktoré
sa prepracovalo až na nové historické maximá nad úroveň 1240 dolárov
za uncu. Pozornosť sa bude v najbližších dňoch aj naďalej sústrediť
do Európy, ktorú budú finančné trhy naďalej tlačiť k ďalším
úsporným opatreniam.
Autor: Kamil
Boros, analytik spoločnosti X-Trade Brokers
