Finančný trh prešiel za posledné dva roky výraznými zmenami. Rozumnejšie hospodárenie štátu s vlastnými financiami prinieslo razantné zníženie úrokových sadzieb. To si samozrejme vynútilo odlišné správanie sa drobných sporiteľov k ukladaniu peňazí.
Ak pred dvoma rokmi stačilo na nadpriemerné zúročenie peňazí ich uloženie na krátkodobom termínovanom účte, v súčasnosti je už situácia úplne odlišná. Úroky na najvyužívanejších vkladoch s viazanosťou 7 dní, 1 mesiac, 3 mesiace, 6 mesiacov poklesli za dva roky na tretinu. Priemerné úročenie týchto vkladov sa v slovenských bankách vo februári pohybovalo na úrovni od 5,80 do 6,30 percenta ročne. Dva roky predtým sa pohybovalo úročenie týchto vkladov v pásme od 15 do 18,5 percenta ročne.
Pohodlie vysokých úrokov a zároveň veľmi rýchlej dostupnosti peňazí, ktoré umožňoval finančný trh pred rokom – dvoma, teda skončilo. Majitelia úspor stoja pred rozhodnutím, ako naložiť s peniazmi. Ich prvou reakciou bolo presunutie peňazí z termínovaných vkladov na bežné účty. Objem peňazí na bežných účtoch oproti minulému roku vzrástol o približne pätinu. Banky sa snažili tento trend zmierniť znížením úrokových sadzieb na bežných účtoch. Od decembra minulého roka do februára 2001 stratili 20 percent a ich priemerná úroveň dosiahla 2,62 percenta.
Nárast objemu vkladov na bežných účtov svedčí o tom, že sporitelia nevedia, ako naložiť s peniazmi, tak aby im prinášali úroky nad 10 percent.
K slovu by sa mali dostať práve produkty finančného trhu, ktoré vyžadujú dlhodobejší investičný horizont. V minulosti vzhľadom na vysokú nestabilitu finančného trhu bolo pravidlom, že kratšie depozity boli oveľa vyššie úročené ako dlhšie. To vytváralo nepriaznivú situáciu práve pre fungovanie ostatných produktov finančného trhu, ktoré nemohli termínovaným vkladom konkurovať. Situácia sa teda zmenila.
Rozhodnutie nechať peniaze v súčasnosti na termínovanom účte v banke síce umožní stlmiť vplyv inflácie, prinesie však iba minimálny reálny výnos. Vyššie výnosy z iných finančných produktov bude vyvažovať ich dlhšia viazanosť. Napríklad stavebné sporenie, ktoré viaže financie na šesť rokov prináša výnosy od 10,4 až do 12 percent ročne. Riziko tejto investície je však skryté práve v možnom poklese úrokových sadzieb, ktoré by mohli vládu viesť k zníženiu štátnej prémie a tým aj výnosu tohto produktu. (Počas 10-ročnej histórie tohto produktu štát znížil štátnu prémiu celkom trikrát.)
Alternatíva, ktorú ponúkajú podielové fondy je náročnejšia na výber toho správneho, či už z hľadiska tolerancie rizika alebo viazanosti peňazí. To, čo hovorí v súčasnosti v neprospech fondov je zložitá a neprehľadná situácia na svetových burzách. Práve podielové fondy by však v najbližších rokoch mali zažiť najväčší boom. Podľa analýzy CRA Rating Agency by objem finančných prostriedkov v podielových fondoch do konca roka 2003 mal vzrásť zo súčasných približne 5 mld. Sk až na 20 až 30 mld. Sk. ,,V súčasnosti nie je jednoduché nájsť vhodný investičný produkt. Je však rozumné rozdeliť si úspory na dve časti. Jednu investovať dlhodobo a druhú časť na kratšiu dobu, napríklad na zvýhodnené bankové vklady,“ povedal Marek Senkovič, analytik Istrobanky.
Ako sa budú úroky vyvíjať v ďalších rokoch ?
Úrokový vývoj v budúcom roku a v nasledujúcich bude závislý najmä od politickej situácie. ,,Na budúci rok nás čakajú voľby, čo väčšinou znamená zvýšené výdavky vlády v snahe zrealizovať tzv. populárne opatrenia. No a vývoj v ďalších rokoch bude závislý od zloženia novej vlády a jej priorít. Okrem toho v dlhodobom výhľade bude nevyhnutné stabilizovať finančný trh dlhými peniazmi z penzijných fondov,“ dodal M. Senkovič. Skeptický pohľad na úrokový vývoj v dlhšom časovom horizonte prezentovala v denníku SME nedávno aj slovenská pobočka ING Barings. Tá totiž svojim klientom odporúča predať štátne dlhopisy s lehotou splatnosti dlhšou ako tri roky. Tento krok zdôvodnila nedostatočnými reformami a z toho pretrvávajúcim fiškálnym deficitom a neistotou okolo výsledku volieb v roku 2002.
