oPeniazoch.sk, TASR
Bratislava 14. marca (TASR) – Analytici predpovedajú v tomto roku oveľa dynamickejší medziročný nárast reálnych miezd blízky trom až štyrom percentám. Vlani sa reálna mzda podľa informácií Štatistického úradu (ŠÚ) SR prvýkrát po dvoch rokoch nepatrne zvýšila o 0,8 %.
„Veľkú zásluhu má na tom vyššia produktivita práce v priemysle, pokles inflácie a zvýšenie miezd v štátnej sfére. V poslednom kvartáli sa reálne mzdy zvýšili o 2,4 %, čo je najvyššia dynamika od roku 1998,“ zhodnotil analytik Slovenskej ratingovej agentúry Ľudovít Ódor. V tomto roku by sa mal podľa neho rast nominálnych miezd vďaka určitej rigidite v súkromnom sektore spolu s plánovaným vysokým zvýšením platov v štátnej sfére udržať na úrovni 7,5 % až 8 %. „Nakoľko predpokladáme pokles inflácie v roku 2002 na priemernú hodnotu 4,2 %, reálne mzdy by mohli narásť tempom v blízkosti 3 až 4 %,“ uviedol pre TASR.
Podobný vývoj, charakterizovaný zníženým tempom rastu inflácie v dôsledku odložených deregulácií cien, očakáva aj analytik ČSOB Marek Gábriš. Ako skonštatoval, minuloročné zvýšenie reálnych miezd zodpovedá prognózam, ktoré hovorili zhruba o jednopercentnom raste.
Ekonomický poradca Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied Pavol Kárász je v tohtoročných očakávaniach skeptickejší. Pri raste nominálnych miezd v rozmedzí 7 % až 8 % by reálna mzda mohla podľa jeho slov prekročiť minuloročnú úroveň o jedno až dve percentá. „V odvetviach telekomunikácie a bankovníctvo by sa mala zachovať súčasná úroveň priemerných miezd a s menším nárastom možno počítať v niektorých netrhových službách. Vo verejnom sektore by sa mali zárobky v prípade uskutočnenia ich sľúbenej úpravy výraznejšie zvýšiť,“ uzavrel P. Kárász.
Podľa údajov, ktoré dnes zverejnil ŠÚSR, stúpla vlani reálna mzda medziročne o 0,8 %, kým rok predtým padla o 4,9 %. V medziročnom tempe priemernej mesačnej mzdy prestal v 2. polroku pôsobiť efekt verejnoprospešných prác, a tá za celý rok vzrástla o 8,2 % na 12 365 Sk. Nárast nominálnych miezd zaznamenali všetky odvetvia. Najvyšší sa prejavil vo výrobe a rozvode elektriny, plynu a vody (o 12,6 %), naopak, najnižší v stavebníctve (o 4,8 %).
Najviac v minulom roku zarábali zamestnanci v peňažníctve a poisťovníctve (priemerne 24 409 Sk) a vo výrobe a rozvode elektriny, plynu a vody (17 984 Sk). V šiestich odvetviach bola mzda nižšia ako v priemere za hospodárstvo. Najnižšiu priemernú mzdu mali zamestnanci v ostatných verejných, sociálnych a osobných službách (8 879 Sk), školstve, hoteloch a reštauráciách (zhodne 9 450 Sk) a pôdohospodárstve (9 750 Sk).
