Pál Csáky: Malé a stredné podnikanie sa na Slovensku podceňuje

O súčasnej situácii i perspektívach malého a stredného podnikania na Slovensku hovorili v pondelok účastníci HNClubu - diskusného fóra Hospodárskych novín.

O súčasnej situácii i perspektívach malého a stredného podnikania na Slovensku hovorili v pondelok účastníci HNClubu – diskusného fóra Hospodárskych novín. Jeho hosťami boli podpredseda vlády SR Pál Csáky, generálny riaditeľ Tatra banky Rainer Franz a generálny riaditeľ VÚB Tomas Spurny.

Vo svojej prednáške sa Pál Csáky venoval problematike malého a stredného podnikania z hľadiska Európskej únie, z hľadiska možného financovania z európskych fondov a v záverečnej časti aj z aspektu vnútorných pomerov SR.

Základné štatistické údaje

Najprv uvediem základné definície. Podľa počtu zamestnancov sa v rámci únie malé a stredné podniky (MSP) delia na mikropodniky s 1 až 9 zamestnancami, malé podniky, ktoré majú od 10 do 49 zamestnancov a stredné podniky, čiže podniky s počtom zamestnancov od 50 až po 249. Mikropodniky majú 93-percentný, malé 6-percentný a stredné jednopercentný podiel na všetkých MSP v únii.

Výhody a úskalia trhu EÚ

Výhody vnútorného trhu únie sú medzi podnikateľmi viac známe ako jeho úskalia. Nemožno pochybovať, že tento trh poskytuje obrovské množstvo príležitostí. Na druhej strane je potrebné, aby sa slovenské podniky naučili tieto príležitosti využiť a súčasne sa vedeli na vnútornom trhu umne správať a správne sa orientovať. V záujme úspešného presadenia sa na trhu je nevyhnutné, aby aj slovenské firmy mali o ňom príslušné vedomosti. Mali by sledovať po prvé – vývoj v oblasti medzinárodných záväzkov a vonkajších väzieb únie. Po druhé inštitúcie, právo a politiky únie, po tretie inštitúcie, právo a politiky citlivých národných trhov, čiže jednotlivých členských krajín a po štvrté lokálne špecifiká, miestne predpisy a zvyklosti. O prvých troch témach sme vydali rôzne publikácie, hovorili sme o tom už viackrát, preto sa nebudem venovať ich detailom. Rád by som podrobnejšie hovoril o lokálnych špecifikách.

Lokálne špecifiká krajín

Lokálne špecifiká sú často aj úmyselnými bariérami, ktoré chránia miestnych podnikateľov pred neželanou konkurenciou. Sem môžeme zaradiť obmedzenia, ako napríklad kvantitatívne reštrikcie počtu podnikov v danej oblasti. Napríklad maximálne desať optík na desaťtisíc obyvateľov, maximálne jedna autoškola na 15-tisíc obyvateľov alebo to, že obchodné centrá môžu byť len v určitých lokalitách. Ďalším takýmto obmedzením je požiadavka týkajúca sa národnosti. Existuje v niektorých členských štátoch a týka sa niektorých špecifických oblastí. Ide o požiadavky na národnosť akcionárov, na manažment a zamestnancov firiem pôsobiacich v určitých vyhranených oblastiach. Ďalšie sa týkajú bydliska. Ako príklad môžem uviesť požiadavku, aby riadiaci pracovníci mali trvalý pobyt v danej krajine alebo bydlisko v štáte pôsobenia. V niektorých členských krajinách sú rôzne špecifické požiadavky zamerané na registrácie podniku. Sú charakteristické pre oblasť združení, administratívnych inštitúcií či profesijných komôr. Táto požiadavka môže výrazne zvýšiť náklady podnikateľského subjektu.

Opodstatnené je v tejto súvislosti hovoriť aj o byrokratických procedúrach, ktorých vybavenie trvá dlhý čas. Napríklad v jednom členskom štáte je potrebné požiadať o sedem rôznych národných a lokálnych licencií na poskytovanie služieb a získať ich, napríklad v hotelovej alebo reštauračnej oblasti. V ďalšom zasa podnik, ktorý si chce zriadiť sieť maloobchodných predajní, potrebuje stavebné povolenie, environmentálne povolenie, sociálno-ekonomické povolenie a súčasne musí vyhovovať tzv. zónovým požiadavkám. Tie sú miestami veľmi komplexné a zložité. Do tejto kategórie patria aj niektoré reštrikcie týkajúce sa zákazu podnikania v rôznych oblastiach súčasne. Napríklad realitné kancelárie nemôžu poskytovať finančné konzultačné služby či upratovacie služby. Právnická kancelária nemôže uzavrieť obchodné partnerstvo s poskytovateľmi neprávnych služieb, ako sú účtovníci či daňoví poradcovia.

Iné požiadavky

Pokiaľ ide o požiadavky na minimálny počet zamestnancov v jednom členskom štáte, agentúry sprostredkujúce zamestnanie musia mať minimálne 12 zamestnancov na 100 uzavretých zmlúv. V inom sa obdobná požiadavka uplatňuje v oblasti obchodníkov s cennými papiermi. Dôležité sú tiež niektoré ďalšie reštrikt…

Celý článok si môžete prečítať tu »».

Súvisiace články

Aktuálne správy