oPeniazoch.sk, TASR
Pokiaľ vláda nezačne znižovať štrukturálny deficit štátneho rozpočtu, hrozí Slovensku do konca tejto dekády trojnásobný rast úrokových nákladov na obsluhu štátneho dlhu zo súčasných 0,8 % hrubého domáceho produktu (HDP) na 2,3 % HDP. Upozornili na to analytici Inštitútu finančnej politiky (IFP) Marek Kálovec a Juraj Šuchta.
Aktuálna úroková sadzba na desaťročnom slovenskom dlhopise vzrástla oproti koncu roka 2021 až o dva percentuálne body a rast je zrejmý aj na dlhopisoch s kratšou splatnosťou. „Nárast celkových úrokových nákladov v najbližších rokoch dočasne absorbuje nahromadená hotovostná rezerva počas pandémie a dosiahnuté predĺženie splatnosti súčasného portfólia dlhu. V dlhodobom horizonte však už úrokové náklady bez adekvátnej reakcie vlády citeľne porastú,“ zdôraznili analytici.
Pokiaľ vláda deficit nezačne znižovať, zadlženie Slovenska zároveň presiahne historických 70 % HDP. „Naopak, postupné ozdravenie verejných financií znižovaním štrukturálneho deficitu o 0,5 % HDP každoročne až do mierneho prebytku by náklady na obsluhu dlhu stabilizovalo a dlh dostalo na udržateľnú trajektóriu,“ dodali analytici.
Slovensko v poslednej dekáde čelilo mimoriadne priaznivým podmienkam na finančnom trhu, keď od roku 2014 zaznamenalo na desaťročných dlhopisoch priemernú úrokovú mieru na úrovni okolo 0,6 % ročne. Priemerný výnos emisií dlhopisov za posledných desať rokov klesol o 3,7 percentuálneho bodu (p. b.). Od roku 2022 sa situácia na finančných trhoch z pohľadu refinancovania štátu výrazne mení, keď Európska centrálna banka v reakcii na stúpajúcu infláciu najprv ukončila programy nákupu aktív a neskôr zdvihla aj úrokové sadzby.
V nasledujúcich troch rokoch úrokové náklady narastú, stále však budú podľa analytikov v pomere k HDP pod historickým priemerom. Do roku 2025 sa prefinancuje vyše 20 % hrubého dlhu, čo sa už prejaví na vyšších úrokových nákladoch. Aktuálny rozpočet verejnej správy predpokladá úrokové náklady v roku 2025 v objeme 1,4 % HDP, stále pod historickým priemerom, a pre rozpočet by zatiaľ nemali predstavovať vážnejší problém.
„Na dlhodobom horizonte a bez adekvátnej reakcie vlády by už mohli úrokové náklady aj dlh neudržateľne rásť,“ priblížili analytici. Naopak, za predpokladu ozdravenia verejných financií od roku 2024 sa úrokové náklady a vývoj dlhu stabilizujú. „Hoci po roku 2025 by aj po začatí ozdravovania verejných financií došlo k postupnému rastu nákladov na správu dlhu, ich vývoj by nebol dramatický a na horizonte 2030 by sa úrokové náklady stabilizovali okolo úrovne 1,6 % HDP,“ spresnili analytici.
