oPeniazoch.sk, oPeniazoch Foto: SITA/AP
Ekonomické spomalenie a rastúca inflácia zvýšili nároky na výdavky v takej miere, že pre mnohé vlády je splatenie ich dlhov takmer nemožné. Za normálnych okolností by tieto krajiny mohli jednoducho prevziať nový dlh, aby ním splatili ten starý, ale súčasné medzinárodné podmienky to značne skomplikovali.
Niektoré krajiny už vedia, že blížiaci sa termín splatenia dlhu nebudú môcť splniť. Srí Lanka a Zambia platby zmeškali, obe krajiny to uvrhlo do ekonomického kolapsu a možno ide o predzvesť hroziacich globálnych problémov.
Hlavným dôvodom tohto znepokojujúceho scenára, ako ho popisuje Patrick E. Shea z katedry medzinárodných vzťahoch a globálnej správe vecí verejných na Glasgowskej univerzite, je, že krajiny na celom svete sú v podstate nútené požičiavať si peniaze v amerických dolároch alebo eurách a uchovávať si rezervy v cudzej mene na budúce splátky dlhu. Tieto rezervy však čelia iným životne dôležitým požiadavkám. Sú potrebné na nákup ropy a iných dovozov, ako aj na udržanie dôveryhodnej hodnoty ich domácej meny. Nanešťastie pre mnohé rozvíjajúce sa ekonomiky rezervy, ktoré majú, jednoducho nestačia na pokrytie všetkých týchto požiadaviek, najmä po tom, čo ceny energií prudko vzrástli, keď Rusko napadlo Ukrajinu.
Nákup cudzích mien sa zároveň predražil, pretože americká centrálna banka a Európska centrálna banka zvyšujú úrokové sadzby. Srí Lanka údajne nemá žiadne rezervy, zatiaľ čo Pakistan údajne funguje na mesačnej báze.
Nezáujem o dlhopisy
Krajiny zvyčajne vydávajú nové dlhopisy na splatenie starého dlhu. Tento proces za normálnych okolností funguje dobre. Až kým sa niečo nestane. V júli 2022 žiadne rozvíjajúce sa krajiny nevydali nové dlhopisy, čo naznačuje, že investori sú znepokojení rizikom nízkych menových rezerv a už nemajú záujem im požičiavať. Aj Čína od začiatku pandémie obmedzila svoje pôžičky, aby obmedzila svoje vystavenie sa globálnemu riziku. Bez trhov s dlhopismi alebo Číny sa krajiny obracajú na alternatívne zdroje úverov. Napríklad Keňa a Ghana si nedávno zobrali bankové pôžičky na zmiernenie rozpočtových schodkov. A hoci presné podmienky týchto pôžičiek nie sú známe, banky zvyčajne požadujú vyššie úrokové sadzby a kratšie lehoty splácania, čo môže len zvýšiť úroveň finančného stresu v krajine.
Alternatívne pôžičky
Iné krajiny sa obracajú na niektoré štáty Perzského zálivu bohaté na ropu, ktoré v súčasnosti profitujú z vysokých cien energií. Egypt a Pakistan dostali pôžičky od Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov (SAE) a Kataru, aj Turecko si požičalo od SAE. Tieto pôžičky môžu byť vítaným záchranným kolesom, zároveň však vytvárajú príležitosti pre bohatšie krajiny, aby si efektívne kupovali vplyv a vytvárali závislosť.
Celkovo teda proti niektorým z najchudobnejších a zadlžených krajín sveta pôsobí množstvo faktorov. Ak dôjde ku globálnej dlhovej kríze, dajú sa očakávať politické otrasy. Bankrot Srí Lanky vyvolal rozsiahle protesty, ktoré prinútili prezidenta odstúpiť. Výskumy ukazujú, že extrémistickým stranám sa po finančnej kríze darí lepšie.
Sadzby a obchodné bariéry
Docent Patrick E. Shea si myslí, že ešte nie je neskoro na to, aby medzinárodné spoločenstvo pomohlo vyhnúť sa takémuto scenáru. Stačí ak USA a EÚ spomalia v zvyšovaní úrokových sadzieb. Zvýšenia sadzieb v USA a EÚ spomaľujú hospodársky rast na celom svete, ako varovala Organizácia Spojených národov, a vyčerpávajú devízové rezervy krajín.
Zvyšovanie sadzieb sa využíva na riadenie domácej inflácie, nie je ale jasné, či pomáhajú. Shea tvrdí, že ak chcú bohatšie krajiny znížiť infláciu bez toho, aby vyvolali globálnu dlhovú krízu, mali by znížiť obchodné bariéry, ktoré umelo zvyšujú ceny. Napríklad USA aj EÚ ukladajú clá na dovážané poľnohospodárske produkty, ktoré zvyšujú ceny potravín pre ich spotrebiteľov.
Požičiame, ak sa uskromníte
Potom sú tu povinné úsporné opatrenia. Medzinárodný menový fond (MMF) by mal zrušiť alebo aspoň zmierniť požiadavky na úsporné opatrenia spojené s poskytovaním núdzových úverov, odporúča Shea a dáva príklad dohody Zambie s MMF, ktorá vyžaduje nižšie vládne dotácie na palivo a potraviny v čase, keď ceny rastú. Tieto politiky sú politicky nepopulárne a povzbudzujú krajiny, aby namiesto toho hľadali pomoc od Číny a štátov bohatých na ropu. Navyše na politickej scéne sa posilňuje extrémizmus v krajinách, ktoré sú nútené požičiavať si od MMF a následne dodržiavať ortodoxné fiškálne požiadavky, ktorých účinnosť je otázna. Namiesto toho, odporúča Shea, by mal MMF v týchto ťažkých ekonomických podmienkach uprednostňovať globálnu likviditu.
Napokon je tu pozícia Číny. Mnohé z krajín, ktoré čelia problémom s dlhmi, dlhujú peniaze Číne, čo je proces často zahalený rúškom tajomstva. Vie sa, že Čína súhlasila s účasťou na rokovaniach o reštrukturalizácii v Zambii, ale neurobila to isté na Srí Lanke. Čína poskytla núdzové pôžičky a odpustenie dlhov Pakistanu a Argentíne, hoci účinnosť alebo rozsah tejto pomoci nie je známy.
Likvidita a transparentnosť
Shea vyzýva na transparentnejší prístup, ten by znížil neistotu na svetových trhoch a umožnil ostatným veriteľom koordinovať sa s Čínou, čo by prospelo čínskym zámorským investíciám, ako aj globálnemu dlhovému trhu.
Čas sa kráti pre mnohé krajiny s dlhovými problémami. Nie je to však len otázka zadlžených krajín, dlhové problémy sú nákazlivé, ako sme to mohli vidieť pri dlhovej kríze Latinskej Ameriky v 80. rokoch, ázijskej finančnej kríze v 90. rokoch a dlhovej kríze eurozóny v rokoch 2008 až 2010. Globálna komunita by mala spolupracovať na odvrátení ďalšej globálnej ekonomickej špirály a pomôcť miliónom ľudí vyhnúť sa zbytočnému utrpeniu, uzatvára Shea.
