oPeniazoch.sk, oPeniazoch Foto: TASR
Bezprecedentne vysoké ceny elektriny robia veľké starosti samosprávam už v tomto období. V prvom polroku tohto roka totiž podľa analýzy stúpli výdavky na energie v obciach približne o 44 %.
Slovenské samosprávy môžu vplyvom výraznejšieho nárastu cien energií čeliť neúmernému zaťaženiu svojich rozpočtov. Hoci investície prispeli k rastu ich energetickej efektívnosti, nemusí to stačiť. Konštatujú to analytici menového úseku Národnej banky Slovenska, podľa ktorých budú obce bez získania ďalších zdrojov nútené siahnuť na rezervy, preskupiť zdroje na úkor iných výdavkových priorít, zavádzať úsporné opatrenia prípadne čerpať finančnú výpomoc.
Približne 10 % populácie na Slovensku pritom žije v obciach, kde je podiel výdavkov na energie nad 5 % z celkových výdavkov. „Vyššiu mieru zraniteľnosti možno predpokladať v menších obciach, kde je manévrovací priestor limitovaný obmedzenou možnosťou preskupenia zdrojov a veľkou odkázanosťou na jeden zdroj, a to podielovú daň,“ píše sa v analýze centrálnej banky.
Výdavky na energie stúpli o vyše 40 %
Bezprecedentne vysoké ceny elektriny robia veľké starosti samosprávam už v tomto období. V prvom polroku 2022 totiž podľa analýzy stúpli výdavky na energie v obciach približne o 44 %. Rast výdavkov už čiastočne kompenzuje štát, keď zatiaľ posiela 30 miliónov eur pre regionálne školstvo. Podľa analytikov Národnej banky Slovenska však takéto zvýšenie cien bude mať dramatický dosah zrejme na širší okruh subjektov. „Zvyšuje sa riziko, že mnohé obce, ktoré nie sú pokryté dlhodobejšími zmluvami o dodávke energií, teda plynu a elektriny, nebudú schopné vykonávať svoje činnosti v plnom rozsahu,“ uvádzajú v zverejnenom materiáli.
„Zvyšuje sa riziko, že mnohé obce, ktoré nie sú pokryté dlhodobejšími zmluvami o dodávke energií, teda plynu a elektriny, nebudú schopné vykonávať svoje činnosti v plnom rozsahu.“
A to napriek tomu, že v uplynulých rokoch samosprávy nemálo investovali aj do energetickej efektívnosti. Nové verejné osvetlenia, či zatepľovanie budov prispeli k tomu, že podiel výdavkov na energie na celkových výdavkoch územnej samosprávy za posledných 10 rokov klesol z takmer 7 % na niečo vyše 4 %.
Bude sa vypínať verejné osvetlenie?
Analytici centrálnej banky preto upozorňujú, že v prípade veľkých nákladových šokov budú musieť obce a mestá preskupiť svoje výdavkové priority a teda identifikovať výdavky, ktoré je možné obmedziť a ktoré je nutné zachovať. Najvyšší podiel celkových výdavkov na energie v samosprávach pritom smeruje na zabezpečenie bývania a občianskej vybavenosti, kde gro nákladov tvorí zabezpečenie verejného osvetlenia.
Graf: Podiel výdavkov obcí na energie v danej oblasti (priemer rokov 2019 – 2021, %)
Zdroj: NBS
Nasledujú energetické výdavky do rekreácie a kultúry kde sú najväčšími žrútmi elektriny prevádzka športovísk či kultúrnych zariadení. „Pri hľadaní rezerv a úspor možno očakávať, že časť opatrení bude smerovať do obmedzovania verejného osvetlenia a prevádzky niektorých zariadení v správe obcí,“ uvádza sa v analýze.
Problémy hrozia najmä menším obciam
Desatina slovenskej populácie žije v obciach, ktorých výdavky za energie predstavujú viac ako 5 % ich celkových príjmov. Najväčší podiel v tejto skupine pritom tvoria malé obce s počtom obyvateľov do 2000. Celkovo v týchto obciach žije 330 tisíc obyvateľov Slovenska. „Rozpočtové hospodárenie a krytie výdavkových titulov týchto obcí môže byť s rastúcimi cenami najviac ohrozené. Úroveň služieb, ktoré samospráva poskytuje svojim obyvateľom, tak môže byť vplyvom zavádzania úsporných opatrení obmedzená,“ konštatujú analytici centrálnej banky.
Graf: Početnosť obcí podľa podielu výdavkov na energie (rok 2021)
Zdroj: NBS
Obce s vyšším počtom obyvateľov sú voči cenovým šokom naopak odolnejšie. Sú totiž flexibilnejšie pri zavádzaní úsporných opatrení, realokácii zdrojov a taktiež na príjmovej stránke rozpočtu. Až v dvoch tretinách obcí na Slovensku tvoria totiž príjmy z podielovej dane, teda výnos z dane z príjmov fyzických osôb, viac ako 80 % celkových daňových príjmov. O to ťažšie sa im potom hľadajú alternatívne príjmy na krytie zvýšených výdavkov, čo je problém najmä v menších obciach.
Na preklenutie krízy si môžu požičať
Dočasnou cestou, ako previesť obce cez obdobie divokých cien energií, môže byť financovanie formou preklenovacích úverov. Priestor na to slovenské samosprávy podľa centrálnej banky ešte majú: takmer dve tretiny obcí majú dlh nižší ako 20 % a takmer 85 % obcí a miest má dlh pod úrovňou 60 % bežných príjmov, čo je zároveň kritická hranica stanovená ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti.
Skutočné problémy s financovaním rastúcich nákladov môžu mať samosprávy, kde žije viac ako 8 % populácie, teda zhruba 450 tisíc obyvateľov. V nich sa totiž priestor na ďalšie zadlžovanie vyčerpal, keďže podiel ich dlhu na bežných príjmoch presiahol 60 %. „Vo väčšine prípadov sa jedná o malé obce pod 10 tisíc obyvateľov. V pomyselnom rizikovom pásme zadlženia 50 % až 60 % žije viac ako 160 tisíc obyvateľov. V takýchto prípadoch by samospráva mala obozretnejšie zvažovať možnosť dodatočného zadlžovania,“ dodávajú analytici menového úseku centrálnej banky.
