oPeniazoch.sk, the conversation Foto: getty images
Vzniesli sa do veľkých výšok, ale tvrdo pristáli. Akcie firiem z takzvanej zdieľanej ekonomiky dosahujú katastrofálne výsledky, dokonca aj v porovnaní s útrapami akciových trhov vo všeobecnosti. Už to trvá asi 18 mesiacov, ale od jesene minulého roka sa to ešte zintenzívnilo.
Spoločnosť Uber, známa prepravou osôb, či donáškou jedla, má teraz hodnotu 49 miliárd USD v porovnaní so 125 miliardami USD na začiatku roka 2021. DoorDash, americká spoločnosť poskytujúca rozvoz jedla, klesla na 28 miliárd USD z takmer 90 miliárd USD za rovnaké obdobie. Just Eat, ktorá sa rovnako zameriava na stravovanie v Spojenom kráľovstve, Európe a USA, klesla z hodnoty 24 miliárd libier na menej ako 5 miliárd. Snaží sa predať GrubHub, americký podnik, ktorý kúpil za 5,9 miliardy USD len pred dvoma rokmi. Ďalšia britská spoločnosť, Deliveroo, zaznamenala pokles ocenenia zo 7 miliárd libier na 1,7 miliardy, pokles len za deväť mesiacov.
Legendárny investor Warren Buffet vraj raz povedal, že sa „nedozviete, kto pláva nahý, kým neopadne príliv“. Platí to celkom presne pre tieto spoločnosti. Výpredaje akcií výrazne znížia tok financií do sektora, sťažia si pôžičky a zvýšia tlak na spoločnosti, aby splatili existujúce dlhy.
Čo teda spôsobilo kolaps a čo to znamená pre pracovníkov a spotrebiteľov v rámci zdieľanej ekonomiky?
Peniaze už nie sú lacné
Žijeme v ére nízkych úrokových sadzieb a vysokého dopytu po podnikových dlhoch, v dôsledku čoho investori vyháňajú rýchlo rastúce „technologické“ odvetvia do astronomických výšok. Je veľmi diskutabilné, či zdieľaná jazda, alebo donáška jedla sú skutočne technologické firmy jednoducho preto, že fungujú vďaka aplikáciám, ale trhy sa určite rozhodli s nimi tak zaobchádzať.
Tlak na tieto spoločnosti, aby dosiahli vysoký rast, aby podporili túto investičnú horúčku, podnietil podniky pôsobiace v tejto oblasti, aby podcenili svoje služby a zároveň ponúkali atraktívne podmienky, aby nalákali zákazníkov aj vodičov. Cieľom bolo vytvoriť to, čo je známe ako sieťové efekty. Niektoré podniky sa považujú za siete, čo v podstate znamená, že používatelia komunikujú medzi sebou. Klasickými príkladmi sú telefónne siete a platformy sociálnych médií. Siete sa stávajú podstatne cennejšími, čím viac používateľov majú, pretože sa v dôsledku toho stávajú čoraz užitočnejšími pre každého používateľa.
V zdieľanej ekonomike platí logika, že čím viac zákazníkov dokážu prilákať, tým viac vodičov a budúcich zákazníkov pritiahne. Vysoký dopyt poskytne týmto vodičom viac práce a menej neplateného čakania a vďaka tomu bude firma lepšie reagovať na zákazníkov, takže sa ich prihlási čoraz viac.
Cieľom každej spoločnosti bolo zničiť všetku konkurenciu, rovnako ako to urobil Amazon a na chvíľu aj Facebook. To malo za následok obrovské straty prakticky všetkých účastníkov zdieľanej ekonomiky. Zatiaľ čo vybaviť si úver bolo jednoduché, boli si istí, že môžu pokračovať v priťahovaní nových investícií na financovanie týchto strát, pokiaľ bude rásť zákaznícka základňa. To sa však zmenilo.
Strastiplný dopyt
Teraz, keď investori už nie sú tak ochotní financovať straty, firmy sa musia stať samofinancovateľnými tým, že dosiahnu aspoň zlomovú hodnotu. Aby to dosiahli, musia zvyšovať ceny v čase, keď zákazníci majú nižší disponibilný príjem, pretože ich zvyšovanie miezd nedrží krok s infláciou. Napríklad Uber koncom minulého roka zvýšil svoje cestovné v niektorých mestách o 10 %.
Vysoká miera inflácie môže pokračovať, povedzme, počas budúceho roka. Ak áno, je pravdepodobné, že bude naďalej stláčať disponibilný príjem ľudí. Už sme svedkami toho, ako ubúdajú predplatitelia Netflixu, keď sa spotrebitelia rozhodujú, ako ušetriť na svojich nákladoch na streamovanie, a žiaľ, firmy zo zdieľanej ekonomiky ponúkajú služby, za ktoré sú často dostupné alternatívne možnosti.
Zákazníci sa často môžu rozhodnúť, že si osobne vyzdvihnú jedlo so sebou alebo sa prejdú pešo do supermarketu namiesto toho, aby museli platiť navyše za doručenie. Často môžu ísť verejnou dopravou alebo na bicykli, namiesto toho, aby si volali auto so šoférom. Znížený dopyt po ich službách je v dôsledku toho takmer nevyhnutný.
Špirála smerom dole
Druhou stranou mince pre tieto firmy je, že musia znižovať náklady vrátane znižovania výhod pre pracovníkov a prísnej kontroly miezd. Tým sa stane práca pre týchto živnostníkov menej atraktívna a sprísni sa to, čo doteraz pomáhalo k neobmedzeným prísunu nových vodičov.
Výsledkom je, že títo ľudia s relatívne nízkymi mzdami sa môžu rozhodnúť hľadať lepšie platenú prácu inde. Zákazníci sa v niektorých prípadoch začali sťažovať na služby a čím horšia je kvalita služieb, tým viac sa pravdepodobne zníži dopyt. Keďže konkurencia v sektore zosilnie, prežijú len tí najsilnejší. Niektoré firmy zaniknú a iné budú prevzaté.
Zredukuje sa zrejme aj šírka služieb. Mnohé z dnešných služieb budú pravdepodobne dlhodobo ziskové len v bohatších oblastiach, kde sa dopyt zákazníkov pravdepodobne udrží na vyšších cenách. Rovnako aj v oblastiach s vysokou hustotou obyvateľstva, pretože model sa stáva atraktívnejším pre každého, keď vodiči čakajú na svoju ďalšiu prácu kratšie. Ak bude tento obchodný model vôbec životaschopný. V skutočnosti dochádza k dlho očakávanej korekcii zdieľanej ekonomiky. Čo to bude znamenať, si každý dokáže domyslieť.
