oPeniazoch.sk, Mises Institute Foto: getty images
Mnohé komunistické režimy považovali americké spoločnosti a značky za formu západného „buržoázneho“ imperializmu a nepustili ich na domáci trh. Dnes však snaha vylúčiť americké značky zo zahraničných trhov pochádza od samotných Američanov.
McDonald's Corporation oznámila, že natrvalo opustí Rusko a zatvorí 850 prevádzok. Generálny riaditeľ spoločnosti Chris Kempczinski vysvetlil, že tento krok bol motivovaný „humanitárnou krízou spôsobenou vojnou na Ukrajine“ a že súčasná situácia neponúka „rovnakú nádej a prísľub, ktorý nás viedol k vstupu na ruský trh pred 32 rokmi." V tlačovej správe McDonald's sa tiež uvádza, že pokračujúca prítomnosť v Rusku nie je „v súlade s hodnotami McDonald's“.
Celkom pozoruhodné vyjadrenia od korporácie, ktorá má očividne len málo výčitiek ohľadom udržiavania otvorených obchodov na miestach, ako je Saudská Arábia, kde sú vojnové zločiny a porušovanie ľudských práv štandardným operačným postupom. Ale s takýmito režimami má McDonald's dlhodobú skúsenosť. Tak prečo teda zatvára svoje prevádzky v Rusku? Je ťažké presne odhadnúť, čo si vedenie v spoločnostiach ako McDonald's myslí, ale ideologický posun smerom k stiahnutiu sa z politicky nepopulárnych zahraničných trhov signalizuje skutočnú zmenu oproti predchádzajúcim predstavám o globálnych podnikových investíciách.
Kedysi bola prítomnosť amerických spoločností v cudzích krajinách vnímaná ako znak americkej nadradenosti nad miestnym režimom a nástroj americkej „mäkkej sily“. Mnohé komunistické režimy napríklad oficiálne považovali americké spoločnosti a značky za formu západného „buržoázneho“ imperializmu a aktívne ich vylučovali z miestnych trhov. Zahraničné režimy už dávno pochopili, že americké značky prinášajú americký kultúrny vplyv.
Dnes však snaha vylúčiť americké značky zo zahraničných trhov pochádza od samotných Američanov. Americké korporácie sa sťahujú zo zahraničných trhov čiastočne v reakcii na výzvy na bojkot zo strany amerických politikov a amerických používateľov sociálnych sietí. McDonald's nie je jedinou takouto firmou, z ruského trhu sa sťahuje aj Starbucks a Coca-Cola tam pozastavuje svoju činnosť. Táto nová ideologická paradigma, ktorej súčasťou je ekonomický izolacionizmus a mentalita studenej vojny, nanovo definuje šírenie amerického kapitálu a americkej kultúry ako formu spolupráce s cudzími režimami. Odpoveďou prebudeného twitterového davu je v tomto prípade výzva na izoláciu amerického kapitálu a amerických produktov od zahraničných trhov a prerušenie medzinárodných väzieb medzi Američanmi a ľuďmi žijúcimi inde.
V mnohých ohľadoch je tento postoj ešte horší ako ten, ktorý prevládal počas studenej vojny, keď sa americké firmy a americkí diplomati napriek tomu snažili otvoriť trhy v ZSSR americkým výrobkom. Dnešná virálna rusofóbia je extrémna aj na pomery čias, keď Sovietsky zväz napadol Afganistan a americkí politici označili ZSSR za „Ríšu zla“.
Donedávna bolo rozšírenie globálneho dosahu amerických firemných značiek vnímané ako „výhra“ nad zahraničnými režimami, ktoré boli protiamerické alebo inak protizápadné. V kontexte studenej vojny môžeme nájsť na to veľa príkladov. Vo východnom Nemecku sa Coca-Cola po druhej svetovej vojne rýchlo stala symbolom západnej kapitalistickej „dekadencie“. Východonemecký režim sa v 50. rokoch minulého storočia snažil vyrábať vlastnú značku koly a zároveň držať americké značky mimo trhu. Antikapitalisti si boli istí, že dokážu vyrobiť produkty, ktoré sú prinajmenšom také dobré ako tie západné. Východonemecká verzia koly sa, samozrejme, ukázala byť vo všetkých smeroch menejcenná, od chuti až po uzávery fliaš. Pre zarytých komunistov však aj pokus o prerobenie nápoja podobného Coca-Cole zaváňal kapituláciou pred západnými ideálmi.
Po celé desaťročia bola Coca-Cola symbolom nenávidenej westernizácie a amerikanizácie. Sily ekonomickej globalizácie však bolo ťažké udržať na uzde a Pepsi sa v roku 1974 podarilo stať sa prvou kapitalistickou značkou vyrábanou v Sovietskom zväze . Keďže v USA nikto nechcel sovietske ruble, Pepsi si so Sovietmi vyrovnala účty výmenným systémom. Sovieti vymenili vodku za to, čo potrebovali na výrobu Pepsi v ZSSR. Pepsi predávala vodku na západných trhoch.
Pri tom všetkom treba mať na pamäti, že na sovietskom režime nebolo nič, čo by sa dalo označiť za liberálne, otvorené alebo podporujúce ľudské práva. Režim stále prevádzkoval zajatecké tábory pre politických väzňov a brutálne potláčal disidentov. Neexistovali demokratické voľby a už vôbec nie slobodná tlač, sloboda prejavu či slobodné náboženské vyznanie. Rozumní ľudia však uznali, že predaj koly v ZSSR sa nerovná podpore gulagov. Takýto názor presadzovali iba najzúrivejší antikomunisti.
Keď však Sovietsky zväz v roku 1979 napadol Afganistan, predaj ruskej vodky Pepsi klesol a dlhoročné sponzorstvo Coke na olympijských hrách bolo ohrozené bojkotom moskovských olympijských hier v roku 1980 zo strany amerického režimu. Možno preto, že v roku 1980 neexistoval žiaden tlak zo sociálnych médií, Coca-Cola odignorovala bojkot a jednoducho trvala na tom, že predaj nealkoholických nápojov je niečo, čo presahuje rámec politiky. Hoci Coca-Cola aj Pepsi v tom čase plnili fľaše v ZSSR, žiadne protisovietske nálady neviedli k požiadavkám, aby americké spoločnosti zatvorili svoje prevádzky.
Medzitým sa McDonald's usadil aj v socialistickom bloku. V roku 1988 otvoril prevádzky v Juhoslávii a Maďarsku, ale do Sovietskeho zväzu sa dostal až v januári 1990. Akokoľvek triviálne sa to môže zdať, zavedenie rýchleho občerstvenia v ZSSR bolo nepochybne revolučné, pretože predstavovalo boj Ruska medzi konzervativizmom a kapitalistickými západnými ideológiami. Stalo sa znakom americkej efektívnosti, vynaliezavosti a rýchlosti. Bez ohľadu na protizápadných ideológov, Rusi milovali McDonald's. Celé hodiny čakali v mraze, kým sa dostali dovnútra, kde dobre vyškolení a zdvorilí pracovníci predávali – na sovietske pomery – kvalitné a chutné jedlo.
Samozrejme, táto kultúrna „výmena“ neprebiehala oboma smermi. Američania nestáli v radoch na jv reštauračných franšízach s pôvodom v Sovietskom zväze. Rovnako ani nekupovali sovietske nealkoholické nápoje. Svet chcel Coca-Colu a McDonald's. Vôňa hamburgeru McDonald's v Moskve bola pachom porážky pre čoskoro zaniknutý sovietsky režim.
Teraz však McDonald's hovorí, že chce z kola von. Jeho prítomnosť v Rusku totiž signalizuje súhlas s režimom. Pritom tí, ktorí presadzujú stiahnutie z Ruska, v pohode ignorujú, že McDonald's má svoje prevádzky na mnohých miestach, kde je miestny režim neslávne známy porušovaním ľudských práv a páchaním vojnových zločinov, ako napríklad v Egypte a Saudskej Arábii. Egypt je represívna vojenská diktatúra známa tým, že využíva mučenie a nezákonne väzní disidentov. Homosexuáli sú zatýkaní a odsúdení na dlhé tresty odňatia slobody na základe sexuálnej orientácie. Saudská Arábia sa dopúšťa porušovania ľudských práv doma aj v krajinách, na ktoré sa zameriava režim Rijádu. Saudská vojna v Jemene je pozoruhodná svojou brutalitou. Rijádsky režim popravuje ľudí za „zločin“ sexuálnej aktivity osôb rovnakého pohlavia.
Vydal McDonald's tlačovú správu o tom, ako zatvorí svoje obchody v Egypte a Saudskej Arábii? Vyhlásil generálny riaditeľ McDonald's, že tieto miesta sú v rozpore s "hodnotami" McDonald's? Nie. Nie, nikto nežiada aby McDonald's zavrel svoje predajne v Saudskej Arábii, Egypte a ďalších miestach, kde funguje v neprijateľných režimoch, ako sú Jordánsko, Venezuela, Vietnam, Irak a Bielorusko. Skôr ide o to, že starý názor amerických nadnárodných spoločností bol lepší, ako názor, že predaj koly v cudzej krajine je aktom, ktorý podporuje tamojší režim. Ak je niečo, podkopáva tento režim, je to presne to, ako tieto produkty vnímali starí „komouši“. Navyše, šírenie amerického kapitálu a amerických značiek je znakom odolnosti, efektívnosti a nadradenosti západného kapitalizmu. Slúži ako pripomienka, ako západný kapitalizmus a kultúra robia svet lepším miestom. Preto by sme mali chcieť viac otvorených prevádzok McDonald's, nie menej.
