oPeniazoch.sk, EY Foto: getty images
Prevažná väčšina slovenských zamestnancov a manažérov tvrdí, že morálna integrita a etika sú základné piliere úspešnej firmy. Napriek tomu sa štvrtina slovenských respondentov priznala, že by bola pre lepšiu kariéru či plat ochotná podvádzať. Vyplýva to zo zistení poradenskej spoločnosti EY, ktorá aktuálne publikovala svoj výročný Global Integrity Report na rok 2022.
Podľa autorov prieskumu je v súčasnosti najväčším nebezpečenstvom názorový rozkol medzi vedením firiem a ich zamestnancami. Prvá skupina má totiž tendenciu považovať prijímané pravidlá ako dostatočné, aj keď zamestnanci v nich zostávajú stratení alebo nemajú o ich existencii ani poňatia.
Dobrú povesť a poctivé správanie na trhu označilo za kľúčové firemné hodnoty rekordných 92 % respondentov z radov biznis lídrov aj ich zamestnancov. Polovica z nich si však myslí, že COVID-19 výrazne skomplikoval situáciu a že pre firmy je ťažké správať sa v tejto zložitej situácii na trhu poctivo.
Každá deviata firma sa počas pandémie COVID-19 stala obeťou veľkého podvodu. Nie div – 11 % respondentov tvrdí, že v ich firme je jednoduché obchádzať pravidlá a zavedené procesy a viac než štvrtina opýtaných upozorňuje, že v ich spoločnosti sa neetické správanie toleruje vyššiemu manažmentu a najúspešnejším zamestnancom.
Podľa Tomáša Kafku, partnera oddelenia forenzných služieb a podpory integrity spoločnosti EY Česko a Slovensko, závery prieskumu vypovedajú o závažnosti situácie. „COVID-19 je globálnou zaťažkávacou skúškou pre všetky spoločnosti, ktoré chcú podnikať eticky. Slovensko a Česko nie je výnimkou a obavy predstaviteľov spoločností na všetkých úrovniach to len potvrdzujú. Obavy, že sa budú obchádzať pravidlá, či už z dôvodu, že sú vo firmách narušené vnútorné procesy a kontrolné mechanizmy, alebo z dôvodu, že veľká časť manažérov je pripravená podvádzať pre svoj osobný prospech alebo pre prospech firmy, sú úplne namieste,“ vysvetľuje.
Ak ide o kariéru a peniaze, svedomie nás nehryzie
V súvislosti s etickým správaním sa prieskum zameral aj na hypotetickú situáciu, kam až by boli respondenti ochotní zájsť, aby dosiahli kariérny postup alebo finančné výhody. Každý štvrtý respondent priznáva, že by bol ochotný podvádzať. Ešte viac slovenských respondentov (38 %) si to isté myslí o manažmente spoločnosti.
Kafka je toho názoru, že sa to nesmie brať na ľahkú váhu. „To, že je celá jedna štvrtina účastníkov prieskumu ochotná správať sa bezškrupulóznym spôsobom, nám napovedá, že firemná kultúra, ale aj osobná morálna integrita na Slovensku stále nie je tam, kde by sme ju ideálne chceli mať. A je jedno, či sa bavíme na zamestnaneckej, alebo manažérskej úrovni. Ak však zmena nepríde zhora a nepripojí sa k nej stredný manažment, nemôžeme skutočne viniť radových zamestnancov. Ich správanie je iba odrazom firemnej kultúry – tej, ktorej mantinely nastavuje najvyššie vedenie, ale v každodennom firemnom živote ju veľmi ovplyvňuje správanie stredného manažmentu,“ uvádza Tomáš Kafka.
Podvod vo firme? Na kolegov sa nežaluje…
Na základe výsledkov prieskumu každá deviata firma na Slovensku bola za posledný rok obeťou významného podvodu. Z prieskumu však vyplýva, že s oznámením podvodu má na Slovensku osobnú skúsenosť ani nie pätina respondentov, čo je podstatne menej než celosvetový priemer (35 %) a radí nás to na chvost rebríčka. Dokonca polovica z nich priznala, že boli pod tlakom, aby na podvod neupozorňovali.
O niečo menej ako pätina Slovákov bola svedkom nekalostí vo firme, ale neodhodlala sa ich oznámiť. Hlavným dôvodom, prečo si potenciálni whistlebloweri nakoniec podanie oznámenia rozmyslia, je na Slovensku lojalita ku kolegom (53 %), kde je Slovensko na druhom mieste globálneho rebríčka hneď za Rakúskom, a tento dôvod sa uvádzal dvakrát častejšie, ako je celosvetový priemer. Zamestnanci však často uvádzajú aj ďalšie obavy – že sa na základe ich oznámenia nebude konať (35 %) a taktiež sa obávajú o svoju kariéru (29 %).
Slovensko sa umiestnilo na konci rebríčka, čo sa týka oznamovacieho systému vo firmách. Len 14 % respondentov odpovedalo, že ich firma má systém implementovaný. Vychádzajúc z tejto štatistiky nie je prekvapujúce, že len pätina respondentov si myslí, že je v dnešnej dobe ľahšie upozorniť na nekalosti vo firme ako v minulosti.
Obsiahly EY Global Integrity Report berie do úvahy odpovede viac ako stovky slovenských účastníkov – zamestnancov, manažérov aj generálnych riaditeľov. Zásadným zistením je, že podľa vox populi vedúce osobnosti firiem zlyhávajú pri vytváraní správnej firemnej kultúry a efektívnej komunikácie o etických princípoch podnikania. Len 1 zo 4 slovenských respondentov pracuje v spoločnosti, ktorej vedenie často zdôrazňuje etické princípy. Z tohto hľadiska sme jedna z najhorších z 54 skúmaných krajín, Česko je dokonca druhé najhoršie hneď za Nemeckom.
