oPeniazoch.sk, the conversation Foto: getty images
John Maynard Keynes (1883-1946) bol najväčším ekonómom dvadsiateho storočia. Menej známe je, že mal paralelnú kariéru ako úspešný investor. Bol pomerne úspešný na začiatku svojej kariéry a mimoriadne úspešný neskôr, keď zmenil svoju stratégiu.
Po prvej svetovej vojne jeho príjmy záviseli viac od jeho investícií ako od akademickej práce. Okrem svojich osobných investícií riadil investície King's College v Cambridge, ktorej bol členom. Pod jeho vedením vzrástla hodnota fondu King's College dvanásťnásobne v období, keď sa širšie trhy ani len nezdvojnásobili. Povrávalo sa, že Keynes dosiahol tieto vysoké výnosy napriek tomu, že venoval tejto úlohe iba pol hodiny, každé ráno kým vstal z postele.
Keynes súhlasne citoval svojim priateľom verš z Volpone, komédie anglického dramatika Bena Jonsona:
„Viac sa chválim prefíkaným nákupom svojho bohatstva ako šťastným vlastníctvom.“
Zdá sa, že si určite viac vážil šikovnosť, s akou zarábal peniaze, než peniaze samotné. Ideálne by pre Keynesa bolo, v rámci kohorty Apoštolov, stať sa umelcom, tvoriť krásu a žiť v komunite iných umelcov, s ktorými mal človek úzke priateľské putá. Čo ale ak človek jednoducho nemal talent stať sa umelcom? Keynes naznačuje, že najlepšou možnosťou pre tých, ktorým chýba nadanie, môžu využiť svoj talent v oblasti financií alebo podnikania. Keynes, citujúc Bena Jonsona, tvrdil, že skutočná odmena za takúto činnosť nespočíva ani tak v bohatstve samotnom, ako v „prefíkanom nákupe“.
Keynes ako mladý muž bol presvedčený o svojich vlastných schopnostiach a už menej o schopnostiach širokej investorskej verejnosti. Vo svojich raných investíciách sa snažil ťažiť z načasovania trhu a zostal tesne pred davom. V porovnaní s davom v tejto dobe mladý Keynes investoval viac do akcií ako do dlhopisov. Špekuloval aj s komoditami a výmenným kurzom. A bol oveľa ochotnejší ako vtedajšia široká verejnosť investovať mimo svojej krajiny, pretože mu učarovali austrálske vládne dlhopisy.
Do jeho portfólia patrili aj moderné umelecké diela, niektoré získal od svojich priateľov, ale – súdiac podľa záznamov, ktoré viedol o ich cenách – niektoré slúžili aj ako investície. Minul 13 000 ₤ na zhromaždenie umenia, ktoré bolo v roku 2019 ocenené na 76 miliónov ₤.
Keynesove umelecké úsudky priniesli ročnú skutočnú mieru návratnosti 6 %, čo je podobné tomu, čo by mohol zarobiť na akciách. Poskytli mu však niečo, čo akcie nedokázali. Niečo, čo umelecká a literárna skupina Bloomsbury Group, ktorej bol súčasťou, nazvala „pôžitok z krásnych predmetov“.
V tom čase ešte mladý Keynes by určite premýšľal aj Bitcoine, ak by bol k dispozícii a veril, že môže niečo kúpiť skôr, ako sa to stane veľkým, a potom to včas predá.
Ale takýto vzorec nie vždy fungoval, dokonca ani v jeho prípade.
Starší a múdrejší Keynes prešiel na hodnotové investovanie, starostlivo vyberal a držal akcie ponúkajúce vyhliadky na dobré dlhodobé výnosy. Táto stratégia
sa ukázala ako úspešnejšia. Zrazu už považoval snahu o správne načasovanie cyklických investícií za niečo „neuskutočniteľné“, pričom povedal, že väčšina tých, ktorí sa o to pokúšajú, „predáva príliš neskoro a kupuje príliš neskoro“.
Napísal, že väčšina tých, ktorí to skúšajú, sa príliš sústreďuje na zhodnotenie kapitálu a príliš málo buď na „okamžitý výnos alebo na budúce vyhliadky a vnútornú hodnotu“.
Jeden z najúspešnejších investorov súčasnosti, Warren Buffett , napísal, že obdivuje Keynesovu brilantnosť a napodobňuje jeho štýl.
Keynes krátko pred svojou smrťou varoval pred nebezpečenstvom, ktoré investorom hrozí pri vstupe do rozbehnutých vlakov. Ako sa vyjadril
„ak sa všetci zhodnú na výhodách, investícia je nevyhnutne príliš drahá, a preto neatraktívna“
Počas tohto najúspešnejšieho obdobia sa Keynes vyhýbal stávkam na produkty bez fundamentu, bez vnútornej hodnoty. Jeho obavy mali niekoľko dôvodov. Ako to uviedol vo svojej Všeobecnej teórii z roku 1936
„keď sa kapitálový rozvoj krajiny stane vedľajším produktom aktivít kasína, je pravdepodobné, že niečo nebude v poriadku“
Starší Keynes by si Bitcoiny nekúpil a možno by proti nim dokonca kázal. Toto bol Keynes, ktorého investície boli najúspešnejšie v histórii.
