oPeniazoch.sk, the conversation Foto: SITA/AP;getty images
Žijeme vo svete, ktorý do značnej miery navrhli muži, pre mužov. A podľa konkrétneho obmedzeného pohľadu na to, aké to je byť mužom, čo malo mnoho nespravodlivých dôsledkov. Jedným z nich je, že ženy zarábajú menej ako muži.
Ak chceme tento problém platovej nerovnosti vyriešiť, musíme pochopiť príčiny tejto nerovnosti. V opačnom prípade môže dobre mienený pokus o nápravu jednej nerovnosti zhoršiť ostatné. Napríklad dve nedávne štúdie analyzovali odmeňovanie žien a mužov za volantom, pričom v mnohých prípadoch muži zarábajú viac.
Nenašli sa však dôkazy, ktoré by naznačovali, že zamestnávatelia diskriminujú ženy. Vysvetlili to rozdielmi v možnostiach a správaní sa pracovníkov. Napríklad muži vodiči Uberu si vyberajú jazdy bližšie k svojmu aktuálnemu umiestneniu, trávia menej času čakaním na zákazníkov a jazdia rýchlejšie ako vodičky. Zistilo sa, že muži nemajú problém odviesť zákazníka v netradičných časoch (nočných hodinách), za príplatok, vo väčšej miere než ženy.
To znamená, že zákon vyžadujúci rovnakú mzdu by mohol liečiť skôr symptóm, ako základný problém. Okrem toho zákon o „vyrovnaní“ platov vodičov žien pri nakoniec zvýšil náklady na prácu zamestnávateľov. Ak by všetko ostatné zostalo zachované, viedlo by to k zníženiu počtu vodičov, ktorých tieto firmy zamestnávajú.
Spoločnosť sa môže rozhodnúť, či sa jej oplatí znášať tieto náklady na zníženie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov, ale je dôležité nájsť kompromis. V tomto prípade by zníženie nerovnosti v odmeňovaní vodičov mohlo zhoršiť ďalšie nerovnosti, ako napríklad zníženie poskytovania dopravy pre tých, ktorí si nemôžu dovoliť auto.
Optimisti vs pesimisti
Aby sme pochopili základné príčiny toho, prečo sa muži a ženy v práci odlišujú, je nutné položiť si otázku, či existujú vrodené rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré by to vysvetľovali. Optimizmus je v tomto smere významný kandidát. Tri nedávne práce tvrdili, že optimizmus, definovaný ako odhad vysokej pravdepodobnosti pozitívneho výsledku, prevláda u mužov viac než u žien. Zistilo sa, že muži sú pozitívnejší ako ekvivalentné ženy, pokiaľ ide o ich očakávané výsledky v rámci štúdia, či mzdových očakávaní. S väčšou pravdepodobnosťou budú investovať na burze, či stávkovať ako ženy. Navyše ženy v USA, Anglicku, Austrálii a deviatich krajinách EÚ, podceňujú vek akého sa dožijú vo väčšej miere ako muži.
Relevantné vo vzťahu k rodovým rozdielom je, že vyššie úrovne optimizmu predpovedajú vyšší pracovný výkon. Extrémnym príkladom tohto javu môže byť Steve Jobs. „Pole skreslenia reality“ bývalej hnacej sily spoločnosti Apple opísal spisovateľ a podnikateľ John Hargrave ako „osobné odmietnutie prijať obmedzenia, ktoré mu stáli v ceste jeho myšlienok, presvedčiť sám seba, že akékoľvek ťažkosti je možné prekonať. Toto „pole“ bolo také silné, že dokázal presvedčiť ostatných, že aj oni môžu dosiahnuť nemožné.”
Tento fenomén optimistických presvedčení, ktoré vzbudzujú nadšenie u seba i u iných, by mohol vysvetliť výsledok experimentu z roku 2012, ktorý zistil, že optimistickejší lídri vyvolávajú lepší tímový výkon. Skupiny preukázali väčšiu spoluprácu, ak ich viedli ľudia, ktorí robili pozitívnejšie predpovede o výsledku hry.
Iná perspektíva
Tieto údaje však nemožno použiť na všeobecné vyhlásenie, že muži sú optimistickejší ako ženy. Každá z týchto troch prác vychádzala z údajov z prieskumov, ktoré žiadali mužov a ženy o predpovede budúceho stavu ekonomiky.
Muži však vlastnia neprimeraný podiel na ekonomických zdrojoch a zastávajú neprimeraný počet finančných miest. Ich očakávania od ekonomiky pravdepodobne čerpajú z konkrétnych informácií. Rozdiely v ekonomických očakávaniach možno vysvetliť rozdielmi v informáciách medzi mužmi a ženami, a nie vrodeným rozdielom.
Je možné spochybniť aj ďalšie spôsoby, akými sú muži údajne optimistickejší ako ženy. Očakávania ohľadom výsledkov skúšok a budúcich zárobkov môžu merať optimizmus, ale môžu byť tiež vysvetlené ako rozdiely v sebavedomí. Pokiaľ ide o mužov, ktorí majú väčšiu pravdepodobnosť účasti na akciovom trhu alebo hazardných hrách, môže to byť spôsobené tým, že majú väčšiu chuť riskovať.
Sebavedomie a riskovanie sú skutočne vyššie u mužov ako u žien. Na rozdiel od optimizmu však často poškodzujú produktivitu na pracovisku, nehovoriac o ziskovosti.
Ak sa však všetky tieto údajné miery optimizmu pravdepodobne zamieňajú s rôznymi charakteristikami, ako to dokážeme zmerať? Najlepším dôkazom sú údaje o tom, ako dlho si muži a ženy myslia, že budú žiť. Koniec koncov, nie je dôvod podozrievať priemerného muža, že má prístup k väčšiemu množstvu informácií o svojom vlastnom živote ako priemerná žena. Okrem toho môžeme porovnať presvedčenie o veku dožitia s objektívnymi štatistickými údajmi o úmrtí.
Ale aj čo sa týka dlhovekosti je údajný vyšší optimizmus medzi mužmi len iluzórny, vyplývajúci z predpojatosti vyhlásení. Viera v prežitie sa meria tak, že sa respondentov pýtate na percentuálnu šancu, že sa dožijú určitého veku, napríklad 85 rokov. Veľa ľudí však robí chyby, keď uvádza svoje presvedčenie ako percentuálnu šancu. Tieto chyby sú väčšie a systematickejšie, pretože presvedčenia sa líšia od 50 do 100 %.
Pretože ženy v priemere žijú dlhšie ako muži, pýtate sa ich vlastne na udalosti, ktoré sú 100 % pravdepodobnejšie. V dôsledku toho sa zdá, že ženy nedostatočne vykazujú skutočnú pravdepodobnosť svojho dožitého veku vo väčšej miere ako muži. Keď vezmeme do úvahy zaujatosť vykazovania, ženy a muži sú pri predpovedaní svojho dožitia rovnako presní. Inými slovami, muži napokon nie sú optimistickejší ako ženy.
Čo si z toho všetkého vziať? Buďme optimistickí. Rodové rozdiely v optimizme sa zdajú byť iluzórne, čo znamená, že máme o jednu menšiu výhovorku menej na to, že ženy budú platené slabšie ako muži.
