Polovica Slovákov počas pandémie nesiahla na svoje úspory, väčšina nechce ani naďalej

Diskusia 4  
Polovica Slovákov počas pandémie nesiahla na svoje úspory, väčšina nechce ani naďalej
Zdroj: home credit
Foto: getty images


20. 7. 2021 - Dve tretiny ľudí ani nehodlajú z našetrených peňazí v najbližšom čase výraznejšie utrácať. Čakajú, ako sa situácia vyvinie. Štyria z desiatich očakávajú  zlepšenie svojej finančnej situácie. Naopak, jej zhoršenia sa obáva 22 percent. Najväčšie obavy pritom majú zo zdražovania energií a rastu daní. Vyplýva to z prieskumu pre spoločnosť Home Credit. 

Slováci sa pre pandémiu koronavírusu pozerajú na peniaze a úspory inak, ako tomu bolo v minulosti. Neisté časy, hrozba straty zamestnania či znížené príjmy, niekoľko mesiacov zatvorené obchody, ako aj obmedzenia v cestovaní mnohých prinútili v uplynulom aj v tomto roku menej utrácať. Takmer polovica Slovákov počas pandémie vôbec nesiahala na svoje úspory.
    
Súčasosť ovplyvnená koronavírusom veľmi výraze poznačila nielen spotrebiteľské správanie sa Slovákov, ale aj ich vnímanie vlastných financií, úspor či investícií. Kým v uplynulom roku a taktiež v prvej polovici tohto roku vládla skôr opatrnosť, zdá sa, že inak tomu nebude ani v najbližšom období. Dá sa povedať, že Slováci vyčkávajú, čo ich  čaká. „Ako ukázal prieskum, 48 percent ľudí pre pandémiu nesiahlo na svoje ušetrené peniaze. Ak aj áno, väčšinou nešlo o príliš vysoké sumy. Dvaja z desiatich minuli z úspor do 400 eur, tretina do 800 eur. No našli sa aj dve percentá takých, ktorí si ukrojili z našetrených peňazí viac ako 4000 eur,“ približuje analytik trhu Jaroslav Ondrušek zo spoločnosti Home Credit.  

To, čo si Slováci v uplynulom období našetrili, väčšine z nich na účtoch v najbližšom období aj ostane. Až dve tretiny opýtaných nechcú z úspor výraznejšie míňať.

Polovica Slovákov počas pandémie nesiahla na svoje úspory, väčšina nechce ani naďalej

Finančné rezervy má drvivá väčšina Slovákov uložených na svojich bežných účtoch. Keď už museli siahať na svoje úspory, až 48 percent respondentov peniaze brala predovšetkým odtiaľ. Pomerne veľká časť ľudí míňala aj z hotovosti, ktorú mali k dispozícii doma (39 %), ale taktiež aj zo sporiaceho účtu (29 %). Je zaujímavé, že predovšetkým mladí ľudia vo veku od 18 do 29 rokov čerpali svoje úspory z hotovosti, ktorú mali uloženú doma (51 %). 
Počas pandémie sa Slovákom príliš zadlžovať nechcelo. Pôžičku si vzalo len 8 percent ľudí. 

Odkiaľ si najviac požičiavali?    
 
Polovica Slovákov počas pandémie nesiahla na svoje úspory, väčšina nechce ani naďalej

Najčastejšie išlo o pôžičku v sume do 400 eur (24 %). 


„Realita v uplynulom období ukázala, že viacerí boli pre znížené príjmy nútení využiť aj odklad splátok. Ľudia by si preto mali uvedomiť, že pôžička môže pomôcť iba v situácii, keď dokážu mesačne ušetriť na jej splátku. V neistej dobe je dobré si záväzok vo forme úveru dobre premyslieť a keď už, tak siahnuť po takom, ktorý napríklad ponúka flexibilné možnosti splácania, aby sa v prípade výpadku príjmu človek vedel danej situácii na nejaký čas prispôsobiť," radí Miroslav Zborovský, ombudsman klientov Home Credit.

Očakávajú Slováci zlepšenie svojej finančnej situácie?

Polovica Slovákov počas pandémie nesiahla na svoje úspory, väčšina nechce ani naďalej

Štyria z desiatich si myslia, že sa im v tomto roku a nasledujúcom období bude finančne dariť lepšie. Na druhej strane, približne pätina opýtaných v tomto smere očakáva skôr zhoršenie svojich finančných záležitostí.     
      

Z čoho sú najväčšie obavy v prípade zhoršenia finančných pomerov     

Polovica Slovákov počas pandémie nesiahla na svoje úspory, väčšina nechce ani naďalej