oPeniazoch.sk, TASR
V súčasnosti sa môžu ľudia stretnúť s rôznymi finančnými podvodnými útokmi. Ide predovšetkým o podvodné aktivity realizované prostredníctvom e-mailu alebo telefonicky. „Tieto nesmerujú voči poskytovateľom platobných služieb, teda bankám, ale sú zamerané priamo na používateľov platobných služieb, teda spotrebiteľov,“ uviedla právnička Inštitútu alternatívneho riešenia sporov Slovenskej bankovej asociácie (SBA) Sylvia Ďatelinková.
Najčastejšie sa podľa nej objavujú podvodné útoky realizované prostredníctvom e-mailovej správy, tzv. phishing. Podvodná e-mailová správa sa môže na prvý pohľad javiť, že ju zasiela banka, doručovateľská alebo poštová služba. „V názve odosielateľa môžete badať vynechané či zamenené písmenko alebo zmenenú príponu, napríklad namiesto .sk je uvedené .com. Podvodná e-mailová správa je tiež typická svojou urgentnosťou, vyzýva vás, aby ste do určeného času nejakým spôsobom konali, napríklad klikli na odkaz v nej uvedený,“ pokračovala Ďatelinková.
Obvykle je správa zasielaná v nezvyčajnú hodinu. Zvykne obsahovať štylistické či gramatické chyby, neštandardné slovné zvraty, pričom môže budiť dojem strojového prekladu textu do slovenského jazyka. Miestami tiež absentujú interpunkčné znamienka či diakritika.
Ďalšou formou podvodov sú telefonické útoky, tzv. vishing, keď podvodníci kontaktujú svoje obete napríklad s cieľom predaja neexistujúcej počítačovej služby alebo pod zámienkou vymysleného príbehu o zneužití počítačového zariadenia obete. „Podvodník môže komunikovať v anglickom jazyku alebo aj po slovensky a vydáva sa za zamestnanca technickej podpory niektorej zo známych IT spoločností,“ upozornila Ďatelinková.
Pri povolení prístupu získa podvodník kontrolu nad počítačom. Následne zadá platbu cez elektronické bankovníctvo alebo prostredníctvom platobnej karty obete, od ktorej si zároveň vyžiada poskytnutie autorizačného SMS kódu na dokončenie platby. Medzi ďalšiu formu telefonického útoku zaraďujeme tzv. spoofing. Ide o prípady telefonických hovorov z podvrhnutých telefónnych čísel, ktoré zdanlivo vyzerajú ako čísla klientskeho centra banky.
Volajúci, obvykle komunikujúci v slovenskom jazyku alebo s cudzím prízvukom, sa predstaví ako pracovník banky a pod zámienkou preverenia podozrivej platby, poskytnutia úveru alebo inej skutočnosti sa snaží od obete vylákať napríklad citlivé údaje o platobnej karte, prihlasovacie údaje do elektronického bankovníctva či kódy z SMS správ. „Cieľom podvodníkov je s využitím týchto údajov previesť peniaze z účtu obete na svoj účet, prípadne pomocou údajov k účtu obete či platobnej karte zrealizovať nákup na internete,“ priblížila Ďatelinková.
Aktuálne sú aj podvody so zameraním na inzerentov inzertných portálov. Podvodník prejaví falošný záujem o inzerovanú vec a obeť kontaktuje zvyčajne pomocou komunikačnej aplikácie. Následne ju požiada o možnosť doručenia tovaru prostredníctvom doručovateľských služieb a súčasne predstiera záujem o náhradu nákladov s tým spojených. S týmto cieľom pošle obeti odkaz do SMS správy a požiada ju, aby naň klikla. Ak na odkaz klikne, je vyzvaná vyplniť číslo platobnej karty a všetky citlivé údaje o karte. „Tu treba byť mimoriadne ostražitý, je potrebné si uvedomiť, že inzertné portály zabezpečujú výlučne sprostredkovanie kontaktu medzi predávajúcim a kupujúcim a neponúkajú možnosti prepravy,“ dodala Ďatelinková.
