oPeniazoch.sk, MorningPorridge Foto: getty images
Zabudnite na obavy z rastu úrokových sadzieb, oveľa väčšou hrozbou je, ako sa bude globálna ekonomika vyrovnávať s problémami v dodávateľskom reťazci v nadchádzajúcom supercykle komodít. Západ je obzvlášť citlivý na nestabilitu dodávok mikročipov, vyriešenie tohto problému môže trvať roky.
Je obrovský rozdiel, ak zvoláte „heuréka“, keď niečo objavíte, alebo zistíte, ako to funguje, a okamihom, keď musíte zahrešiť, pretože konečne vyplávalo na povrch niečo tak očividného, avšak doteraz nevideného. Ten druhý prípad sa týka globálnych dodávok mikročipov. Dôležitosť polovodičov sa razom dostala do hľadáčika investorov. Ak patríte k technologickým investorom, nepochybne sa pousmejete nad tým, aké majú „dlhopisoví stratégovia“ medzery v základoch čipovej revolúcie. Špičkoví návrhári polovodičov „nevyrábajú“ svoje vlastné čipy, radšej ich produkciu presúvajú inam, zvyčajne na Taiwan. Nejde vlastne o to, nakoľko vynaliezaví a inovatívni podnikatelia sú pri zavádzaní nových technologických produktov, všetko to stojí a padá na dodávkach mikročipov, vďaka ktorým fungujú. Bez čipov sa nič neudeje.
Odborníci dlhodobo poukazujú na dôležitosť dodávateľských reťazcov, čo pandémia iba zdôraznila, keď sa dopyt posunul smerom k rýchlejšiemu prijatiu nových digitálnych technológií a medzery v dodávkach objavujúce sa v priemyselných odvetviach, ako sú elektrické vozidlá / batérie, kde nutné spoliehanie sa na lítium a vzácne nerasty (dôležité pre telefóny) spôsobuje strategické obavy. Zablokovanie Suezského prieplavu kontajnerovou loďou zdôraznilo zraniteľnosť globálneho obchodu.
Pokiaľ ide o čipy, automobilový priemysel predstavuje kanárika v klietke v uhoľnej bani. Aj keď sú automobilové čipy pomerne nenáročné, ich veľkosť je 30 nanometrov, aj tak sa už tento malý žltý vtáčik dusí na dne klietky, pretože súčasný výpadok čipov spôsobilpokles produkcie automobilov na celom svete.
A nebude to iba automobilový priemysel. Nahradenie taiwanských geopoliticky zraniteľných fabrík na výrobu čipov nebude prerušením dodávok len na 3 alebo 4 mesiace, bude si vyžadovať masívny a časovo náročný technologický posun a presun, na ktorom samozrejme Tchajwanci odmietnu participovať. Môže to trvať roky, kým sa úspešne zabehnú nové výrobné kapacity a kým budú aj dostatočne rýchle.
Je prekvapujúce, že taiwanská dominancia výroby čipov je asi najlepšou obranou proti Číne. Ani Čína si nemôže dovoliť riziko spomalenia dodávok čipov o nič viac ako západné fabriky. Európsky komisár pre jednotný trh Thierry Breton vyhlásil, že „bez autonómnej európskej kapacity pre mikroelektroniku nebude existovať európska digitálna suverenita.“ Reaguje tým na skutočnosť, že v Európe sa vyrába menej ako 10 % mikroprocesorov a v USA asi len 12 %. Pričom tie najmodernejšie mikročipy, od 10 nanomentrov do 5 nm, sa používajú všade, od 5G sietí po autonómne riadenie vozidiel a od výpočtovej techniky po inteligentný hriankovač. Dnes je asi nepochopiteľné, ako sme mohli žiť s hriankovačom, ktorý nebol inteligentnejší ako raketoplán, čo sa týka jeho výpočtového výkonu. Vývoj nezastavíš, hoci fyzika má svoje limity. Čipy sa ešte zmenšia, ďalším cieľom sú 3 nm, pričom 2 nm sú už na dohľad. Dizajn čipov umožnil rast nových technológií a riadil sa Mooreovým zákonom (to je ten, keď sa počet tranzistorov na čipe zdvojnásobí, cena počítačov klesne na polovicu.) Ale už to dávno nie je len o počítačoch, v čase internetu vecí to bez čipov nepôjde.
Problémom dodávok nie je dizajn čipov, problémom je, že návrhári čipov zadávajú výrobu externým gigantom ako je TSMC a ďalšie taiwanské firmy. V menšej miere sa to týka Samsungu, ktorý je druhým najväčším výrobcom čipov, ale zároveň druhým najväčším spotrebiteľom pre svoje výrobky. Momentálne nemá dostatok čipov, aby stihol svoje plánované uvedenie nových telefónov na trh.
Taiwanci nemajú v úmysle len tak sa vzdať svojho súčasného štvorročného výrobného technologického náskoku pred zvyškom sveta. TSMC (imaginárne pomenovaná Taiwan Semiconductor Manufacturing Company), plánuje v priebehu nasledujúcich troch rokov investovať 100 miliárd dolárov na uspokojenie rastúceho dopytu po čipoch vrátane zaistenia rizika blízkosti Číny vybudovaním piatich fabrík v USA. Oproti tejto investícii je plán Intelu vynaložiť 20 miliárd dolárov do nových výrobných kapacít v Arizone doslova trpaslíkom.
Medzitým už analytici spomínajú začiatok nového globálneho komoditného supercyklu. Väčšinou k nemu dochádza, keď sa stane niečo zásadné, čo obnoví globálny dopyt po surovinách. V prípade medi, ktorá stúpla na viac než 10 000 dolárov z 4300 dolárov pred rokom, je dôležitá elektrifikácia ekonomiky. Jednotlivé národy sa budú snažiť prestavať štátnu infraštruktúru energetickej siete, aby umožnili nabíjanie elektromobilov a umožnili využívať obnoviteľné zdroje energie. Energetické siete navrhnuté v minulosti nie sú stavané pre digitálny vek a nárast domáceho nabíjania. A bez medených káblov nemôžete mať elektrickú prípojku.
A zatiaľ čo priemerný automobil so spaľovacím motorom má v sebe asi 27 kg medi, elektromobily zjavne vyžadujú 87 kg. Niet divu, že banky ako Goldman Sachs predpovedajú, že prídu nové rekordné ceny, pretože dopyt po elektromobiloch bude stratosférický. Musíme znovu vybudovať sieť elektrického napájania a to potom vyvolá množstvo ďalších výpadkov dodávok platiny, lítia a dokonca aj tej starej železnej rudy. Zhoršujúca sa situácia v oblasti zmeny podnebia a potreba rýchlej ekologizácie planéty sú možno najlepším argumentom, aký sa kedy pre investovanie do odvetvia ťažby použil. Na tejto planéte nie je nič, čo by sme mohli urobiť, čo by si najskôr nevyžadovalo, aby sme potrebné materiály vyťažili zo zeme. Každá veterná turbína na mori potrebuje asi 450 ton ocele, pri výrobe ktorej sa spáli obrovské množstvo metalurgického uhlia. Bane sa ale postupom času zatvárajú, aby to nebolo trápne na najbližšej klimatickej konferencii.
Globálne dodávateľské reťazce, polovodiče a supercyklus nových komodít. To sú veci, na ktoré treba myslieť…
