Šéf fínskej centrálnej banky: ECB by mala počkať na trvalé zotavenie pred ukončením krízových opatrení

, CNBC Foto: TASR/AP

Európska centrálna banka by sa mala pokúsiť zabezpečiť udržateľné hospodárske oživenie a až následne ukončiť súbor opatrení na boj proti kríze, uviedol guvernér fínskej centrálnej banky​​​​​​​a člen Rady guvernérov ECB Olli Rehn.

„Sme pripravení rekalibrovať naše nákupy tak, ako to bude potrebné, ale v tomto smere by som bol radšej opatrný. Potrebujeme vidieť, že sa v ekonomike skutočne trvale zotavujeme ešte predtým, ako prejdeme na únik z hľadiska peňažnej akomodácie,“ povedal guvernér fínskej centrálnej banky Olli Rehn pre CNBC s tým, že  predčasné utlmovanie monetárnych stimulov by mohlo spôsobiť škody. „Máme riziká smerom hore aj dole, v závislosti od rýchlosti očkovania a rozsahu mutácií vírusu. V tejto súvislosti je najlepším prístupom v menovej politike jednoducho zachovanie pokoja a udržanie kurzu,“ dodal.

Rehn situáciu komentuje krátko po tom, čo šéf holandskej centrálnej banky Klaas Knot pre agentúru Reuters uviedol, že očakávané oživenie ekonomiky eurozóny v druhej polovici roka by mohlo ECB umožniť začať s postupným ukončovaním núdzových nákupov dlhopisov v treťom štvrťroku.

Medzinárodný menový fond v utorok vo svojom svetovom ekonomickom výhľade uviedol, že eurozóna je tento rok na dobrej ceste k rastu o 4,4 %, po vlaňajšom poklese o 6,6 %. „V krátkodobom horizonte stále existuje množstvo neistoty, pokiaľ ide o rýchlosť zavedenia vakcíny a možnom rozsahu mutácií vírusu. Ale áno, v druhej polovici tohto a budúci rok vidíme posilnenie oživenia a výhľad v tomto zmysle je určite pozitívnejší,“ uviedol Rehn. „A pokiaľ ide o politickú reakciu, je lepšie byť v bezpečí, ako ľutovať a udržiavať značnú mieru prispôsobenia monetárnej politiky, aby bolo možné postaviť pevný most cez tieto problémové vody tvorené pandémiou koronavírusu.“

ECB sa minulý mesiac rozhodla zintenzívniť nákup dlhopisov v rámci svojho pandemického programu na núdzové nákupy s rámcom 1,85 bilióna eur (PEPP). Dôvodom boli obavy z rastu výnosov vládnych dlhopisov (koľko stojí požičanie si), čo by mohlo ohroziť ekonomické oživenie bloku.

Eurozóna stále čaká na prostriedky na zmiernenie dopadov koronakrízy na úrovni EÚ, pričom mnoho krajín zápasí s treťou vlnou infekcie, keď tempo očkovania zaostáva za inými časťami sveta. Všetky tieto faktory predstavujú riziká pre 19 ekonomík so spoločnou menou.

 

Súvisiace články

Aktuálne správy