Súdny dvor EÚ v utorok zamietol žaloby o neplatnosti podané Maďarskom a Poľskom proti revidovanej smernici EÚ, ktorá posilňuje práva vyslaných pracovníkov.
Súdna inštitúcia z Luxemburgu v správe pre médiá pripomenula, že smernica z roku 1971 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb bola v roku 2018 čiastočne zmenená. Európska komisia (EK) mala v úmysle touto zmenou zabezpečiť slobodu poskytovať služby na spravodlivom základe. To znamená zaručením hospodárskej súťaže, ktorá nie je založená na tom, že v tom istom členskom štáte sa uplatňujú pracovné podmienky a podmienky zamestnávania na odlišnej úrovni v závislosti od toho, či zamestnávateľ je alebo nie je usadený v tomto členskom štáte, pričom vyslaným pracovníkom poskytuje väčšiu ochranu.
Cieľom revidovanej smernice je, aby pracovné podmienky a podmienky zamestnávania vyslaných pracovníkov boli čo najviac porovnateľné s podmienkami pracovníkov zamestnaných podnikmi so sídlom v hostiteľskom členskom štáte.
Zmeny, ktoré sa riadia zásadou rovnosti zaobchádzania, znamenajú najmä to, že sa na týchto pracovníkov už nevzťahujú "minimálne mzdové tarify" stanovené právnou úpravou hostiteľského členského štátu, ale "odmeňovanie" upravené smernicou má širší význam, než je pojem minimálna mzda. Okrem toho v prípade, že vyslanie pracovníkov presahuje dvanásť mesiacov, alebo výnimočne osemnásť mesiacov, upravená smernica stanovuje povinnosť uplatniť takmer všetky pracovné podmienky a podmienky zamestnávania hostiteľského členského štátu. Maďarsko a Poľsko oddelene od seba podali žalobu, ktorou žiadali zrušenie revidovanej smernice. Ako dôvod uviedli nesprávny právny základ na účely prijatia tejto právnej normy.
Súdny dvor však upozornil, že EK mohla pri prijímaní novej smernice vychádzať z rovnakého právneho základu, aký použil na prijatie pôvodnej smernice z roku 1971. Súd zdôraznil, že pokiaľ nejaký legislatívny akt už koordinoval právne predpisy členských štátov v určitej oblasti činnosti EÚ, eurokomisii nemožno odňať možnosť prispôsobiť tento akt akejkoľvek zmene okolností alebo akémukoľvek vývoju znalostí, pod čo spadá aj postupné rozšírenie EÚ.
Komisia revíziu smernice zdôvodnila tým, že pôvodný právny akt viedol k nespravodlivým podmienkam hospodárskej súťaže medzi podnikmi so sídlom v hostiteľskom členskom štáte a podnikmi, ktoré vyslali pracovníkov do tohto členského štátu, ako aj k segmentácii pracovného trhu, z dôvodu štrukturálneho odlišovania mzdových pravidiel uplatňujúcich sa na ich pracovníkov.
Súd rovnako skonštatoval, že revidovaná smernica neodstránila prípadnú konkurenčnú výhodu, z ktorej by mali prospech poskytovatelia služieb z niektorých členských štátov, keďže nemá za následok odstránenie akejkoľvek hospodárskej súťaže založenej na nákladoch.
