oPeniazoch.sk, AIER Foto: SITA/AP
Fiškálne stimuly v mnohých krajinách dopĺňajú menovú politiku centrálnej banky v boji proti koronakríze. Medzi takéto stimuly patrí aj rozdávanie peňazí.
Aj keď sú tieto fiškálne politiky označené ako ekonomické „stimuly“, asi by bolo presnejšie označiť ich ako „úľavové“ balíčky. Cieľom týchto návrhov je poskytnúť pomoc občanom, ktorí zostali bez práce, ktorí boli poškodení koronavírusom a reštriktívnou politikou blokovania. Je nepravdepodobné, že by takéto programy stimulovali hospodársku činnosť.
Dve najbežnejšie opatrenia hospodárskej činnosti sú zamestnanosť a výroba (hrubý domáci produkt). Vláda môže minúť peniaze na nákup alebo výrobu verejných statkov a služieb. Z dôvodu týchto výdavkov má vláda a spoločnosti, od ktorých nakupuje, tendenciu prijímať ďalších zamestnancov. Vládne výdavky na verejné statky a služby tak môžu stimulovať hospodársku činnosť z hľadiska výroby a zamestnanosti (aj keď to môže byť vyvážené menovou politikou).
Niektoré fiškálne politiky však povzbudzujú ľudí, aby nepracovali a nič neprodukovali. Jedným z príkladov je, keď vláda zvyšuje výplaty dávok nezamestnaným. Takéto platby môžu mierne zvýšiť spotrebu tých, ktorí dostávajú finančné prostriedky, ale priamym účinkom je odradiť ľudí, ktorí sú bez práce, od hľadania si nového zamestnania.
Takáto sociálna výpomoc môže byť životne dôležitá pre príjemcov, ktorí sa ocitli v zložitej ekonomickej situácii, najmä keď vládne obmedzenia nútia ľudí zostať doma, alebo bránia firmám v prevádzke. Jednotlivci nemôžu pracovať, kým sú takéto obmedzenia v platnosti, aj keby chceli. V USA sa rokuje o zvýšení dávok v nezamestnanosti o 600 dolárov týždenne a jednorazových 1200 dolárov na dávku oprávneným Američanom. Sú to úľavy, nie stimuly.
Programy pomoci poskytujú nezamestnaným výhody, ale nepomáhajú stimulovať ekonomiku. Ale sú to aj bilióny dolárov zbytočných výdavkov, ktoré nie sú ani úľavou, ani stimulom. Patria sem dotácie pre americké letecké spoločnosti a výpomoc pre štátne a miestne samosprávy, ktoré už desaťročia nadmerne utrácajú. Len malé množstvo, ak vôbec nejaké, z týchto výdavkov z takzvaných „stimulačných“ účtov skutočne stimulujú ekonomiku.
Predseda Fedu Jerome Powell opakovane vyzýval americký Kongres, aby rozšíril svoje výdavky na fiškálne stimuly ako nevyhnutný doplnok vlastných iniciatív Fedu. Často však nie je jasné, či žiada o skutočné výdavky na stimuly, alebo len o pomoc a úľavu. Powell nedávno uviedol, že fiškálna politika je „nevyhnutná na to, aby sa zabránilo ďalšiemu šíreniu vírusu a pomohla jednotlivcom, ktorým sa po vypršaní platnosti zákona o pomoci, úľave a ekonomickej bezpečnosti (CARES) zmenšujú úspory.“ Pochválil „federálne stimulačné platby a rozšírené dávky v nezamestnanosti, ktoré poskytli podstatnú podporu mnohým rodinám a jednotlivcom.“ Hoci uvádza ekonomické výhody, ako je podpora výdavkov domácností, zdá sa, že Powellove opisy skôr zdôrazňujú úľavové aspekty týchto programov ako ich stimulačné účinky.
Powell tiež vyjadril podporu obmedzujúcim politikám. Aj keď tieto politiky môžu pomôcť potlačiť koronavírus a z dlhodobého hľadiska zlepšiť ekonomický rast, priame účinky obmedzenia pracovníkov a spotrebiteľov sú pre ekonomiku zjavne negatívne.
Úradníci Fedu by sa mali skôr zameriavať na svoju vlastnú monetárnu politiku a vyhnúť sa témam, v ktorých majú len malé skúsenosti, ako napríklad blokovania a vhodná fiškálna politika.
