oPeniazoch.sk, AIER Foto:getty images
Množstvo úžasných inovácií, ktoré nám dokázali radikálne zmeniť život, súkromní podnikatelia iba uviedli na trh. V skutočnosti ale vznikli vďaka vládnym intervenciám, ktoré boli prijaté desaťročia predtým. Lichôtka pre politikov.
V roku 2011 vydala ekonómka Mariana Mazzucatová, absolventka New School v New Yorku, krátku monografiu pre britský think tank Demos. Názov jej práce, neskôr knihy, je „Podnikateľský štát.“ Spomína v nej úžasné inovácie, za ktorými stoja vlády, ako napríklad lietadlo Concorde, ktoré súkromné záujmy a nakoniec aj súkromní spotrebitelia, odmietli. Píše v nej o tom, že úloha trhového hospodárstva je hrubo nadhodnotená, pokiaľ ide o podporu inovácií. Mnoho úžasných inovácií, ktoré radikálne zmenili náš život, podľa Mazzucatovej vznikli vládnymi intervenciami. Príjmy si pripísali firmy bažiace po zisku, bez ohľadu na vládne podnikanie. Hanba im. A potlesk pre odvážnu vládu. Taký iPhone, GPS, internet, nie sú všetko výsledky prezieravosti vlády USA, najmä americkej armády? Isteže.
Mazzucatová získala síce pozitívne recenzie, neposkytla ale žiadnu skutočnú ekonomickú logiku alebo dôkazy. Ekonómovia sa hrdia, že sú poradcovia, ale väčšinou len poskytujú príbehy na ospravedlňovanie prirodzených inštinktov politikov.
Rovnako neúnavne, ako súkromný podnikateľ sleduje tovar, ktorý si zákazníci chcú kúpiť, aj politik sleduje, ako využiť donucovacie prostriedky na tých istých zákazníkov. Čím viac dokáže prinútiť spoločnosť ako celok a čím väčší je počet ľudí, ktorí sú na ňom závislí, tým je šťastnejší. Profesorka Mazzucatová tvrdí, že patrí k avantgarde odvážnych vedcov bojujúcich proti „neoliberálnemu konsenzu“. Ale jej prístup je obvyklým štatistickým presvedčením, ktoré dominovalo v ekonómii od čias Johna Maynarda Keynesa, že ekonómovia by mali riadiť svet. V mnohých veciach sa ale mýli.
Najmä pokiaľ ide o presvedčenie o tom, ako vznikajú inovácie. Napríklad GPS bola na začiatku určite vojenská technológia, koncipovaná tak, aby slúžila samozrejme vojenským účelom, na lokalizáciu síl na bojisku. Táto technológia si však následne vyžiadala rozsiahle a úplne prispôsobenie, aby sa dostala do našich smartfónov. Údajné „nasmerovanie“ vládnych investícií je zriedka vhodné pre prosperitu súkromného podnikania, aj keď sa tvrdí opak. Národná vedecká nadácia ponúkla partnerstvo mladému doktorandovi, ktorý nakoniec vynašiel technológiu dotykovej obrazovky v podobe ako ju dnes poznáme. Inováciu však priniesla jeho tvorivosť v slobodnej spoločnosti, nie vynútené pokyny vlády a dotácie z daní. Myslieť si, že to bolo inak, znamená myslieť si, že všetko, čo sa vám páči v dodávateľskom reťazci, čo má pečať vlády, je príčina. Jej štatistický argument, plný priamymi faktickými chybami, zamieňa mierne užitočné podmienky s dostatočne silnými, ako je napríklad slobodná spoločnosť, v ktorej môžu prosperovať inovácie.
Je to omyl v obchodnej metafore o „dodávateľskom reťazci“. V metafore sú nevyhnutné všetky odkazy, žiaden odkaz v reťazci nemôže mať alternatívu. Zmenou jedného odkazu sa pokazí všetko.
Predpokladajme, že človek verí, že každá položka v dodávateľskom reťazci je nevyhnutná a z ľudskej tvorivosti nemôžu vyplynúť žiadne alternatívy. Potom sa dá ľahko dospieť k záveru, že „podnikanie“ vlády je nevyhnutné, pretože moderné vlády sú všadeprítomné. Ak vnímame dodávateľský reťazec akejkoľvek inovácie pre akýkoľvek prípad vládnej akcie bez toho, aby sa zvažovali súkromné alternatívy, víťazne dospejeme k záveru, že vláda vlastne spôsobuje všetko. Cestu pred kanceláriou spoločnosti Google v Mountain View postavilo mesto. Ak by sme použili takúto logiku, potom mesto môže za to, že máme internetový vyhľadávač.
V rozhovore pre časopis Reason z roku 1974 Milton Friedman poznamenal: „Je šťastím, že kapitalistická spoločnosť je produktívnejšia, pretože keby to tak nebolo, nikdy by nebola tolerovaná. Predpojatosť voči nej je natoľko veľká, že ako taká musí mať výhodu päť ku jednej, aby prežila. “ Preto je Mazzucatovej argument pre toľkých tak presvedčivý. Ľudia primitívnym spôsobom nedôverujú cenovému systému a nedôverujú neosobnosti výmeny medzi neznámymi ľuďmi. Lepšia je rodina, povedzme 330 miliónov ľudí, ktorých vedie viditeľná ruka vlády. A pri nátlaku jej radí ekonóm. Ak dokážete presvedčiť ľudí, že trhové hospodárstvo neinovuje, radi sa ho zrieknu, tak ako tomu bolo keď sa prvýkrát predstavoval socializmus. Štatistická ideológia sa vždy javí, najmä mladým ľuďom, ako vzrušujúcejšia a rodinnejšia ako liberálna ideológia.
Zrieknutie sa trhu je samozrejme katastrofa, ako je zrejmé z opakovaných zlyhaní socializmu a regulácie a štátneho „podnikania“. Tak ako to bolo v Taliansku, v štatistických rajoch ako Kuba alebo Venezuela, ale aj Maovej Číne alebo Stalinovej a teraz Orbánovej východnej Európe. Aj škandinávsky model milovaný západnými štatistikmi je v podstate kapitalistický. V 70-tych rokoch sa pokúsil o komplexnejší etatizmus, v 90-tych rokoch však od neho musel ustúpiť.
Ak ľudia zmenia názor o tom, ako fungujú inovácie a trhy, prídeme o všetko.
Autormi sú Alberto Mingardi, generálny riaditeľ Istituto Bruno Leoni, talianskeho think-tanku pre voľný trh, ktorý sa špecializuje sa na štúdium antimonopolných zákonov, a Deirdre Nansen McCloskeyová, profesorka ekonómie z Harvardu, ktorá napísala dvadsaťštyri kníh a asi štyristo akademických a populárnych článkov o ekonomických dejinách, rétorike, filozofii, štatistickej teórii, ekonomickej teórii, feminizme, queer štúdiách, liberalizme, či etike.
