oPeniazoch.sk, zerohedge Foto: TASR/AP;getty images
Zatiaľ čo digitálny dolár je stále len vo fáze vývoja, Fed spoločne s MIT skúmajú, či a kedy ho zaviesť, Európa je oveľa bližšie k dosiahnutiu digitálneho eura. ECB si už podľa stránky Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo zaregistrovala ochrannú známku.
V čase, kedy sa európski úradníci pripravujú na zverejnenie posúdenia výhod a nevýhod vytvorenia digitálnej verzie meny, ECB si už v tichosti požiadala o registráciu ochrannej známky na výraz „digitálne euro“. Ten sa primerane skráti na DE, aby vzbudil potrebný pocit nemeckého vlastenectva, keď úradníci zatlačia, aby ani v najkonzervatívnejšej európskej krajine nemali nič proti odklepnutiu tejto veľkej neznámej.
Deje sa to v čase, kedy miera rastu európskej meny v obehu vyskočila na dvojciferné číslo, čo je najrýchlejšie tempo tohto desaťročia. To naznačuje, že ECB bude mať motiváciu sledovať a kontrolovať všetku menu v obehu, ideálne, jej prevodom na digitálnu. Do toho všetkého ešte Európska centrálna banka v piatok 2. októbra podľa Euro News oznámila, že spúšťa experimenty s cieľom prijať rozhodnutie, či digitálne euro áno alebo nie.
V správe, ktorá uvádza klady a zápory zavedenia digitálneho eura, ECB uviedla, že „by mohla podporiť ciele Eurosystému poskytovaním bezpečnej formy peňazí občanom v rýchlo sa meniacom digitálnom svete“. Čo samozrejme znamená zachovanie schopnosti ľubovoľne vkladať a vyberať digitálne prostriedky z účtov Európanov.
Na rozdiel od súkromných digitálnych mien, ako sú bitcoiny alebo libra od Facebooku, by digitálne euro bolo pasívom centrálnej banky a dopĺňalo by súčasnú ponuku hotovosti a veľkoobchodných vkladov v centrálnej banke. Jeho hodnota by preto nebola volatilná, pretože by bola krytá centrálnou bankou.
ECB vo svojej správe zdôraznila, že finančné inštitúcie a infraštruktúry sú „čoraz viac ohrozené“ širokou škálou vedľajších rizík, pretože sa zvyšuje podiel digitalizovaných platobných služieb. Od kybernetických útokov, cez prírodné katastrofy až po pandémiu, ECB zdôraznila tieto „potenciálne riziká“, pretože môžu viesť k výpadkom súkromných platobných schém, on-line bankovníctvu a výberu hotovosti z bankomatov, čo by mohlo „významne ovplyvniť retailové platby a narušiť dôveru vo finančný systém ako taký “.
Stručne povedané, ECB nepotrebuje ani krízu, aby mohla spustiť bezprecedentnú generálnu opravu, už len náznak možnej stresovej udalosti je teraz dostatočným dôvodom na odklon od papierovej meny k digitálnej.
Digitálne euro by tak poskytlo „možný pohotovostný mechanizmus pre elektronické platby, ktorý by sa mohol naďalej používať, aj keď súkromné riešenia nie sú práve k dispozícii,“ uvádza sa v správe.
ECB ale na strane druhej celkom prekvapujúco naznačila, že by to mohlo mať negatívny vplyv na finančnú stabilitu (možno v očakávaní nemeckých sťažností): „Euro patrí Európanom a našou úlohou je byť jeho opatrovníkom,“ uviedla prezidentka ECB Christine Lagardeová.
"Európania sa čoraz viac obracajú na digitálne médiá pri útratách, sporení a investovaní. Našou úlohou je zabezpečiť dôveru v peniaze. To znamená zabezpečiť, aby bolo euro vhodné pre digitálny vek. Mali by sme byť pripravení mať digitálne euro, ak by naň vznikla potreba,“ dodala.
Zaujímavé je, že Lagardová vyzdvihla sporenie. Kto so zdravým rozumom by šetril v banke, kde je úroková sadba v negatívnom pásme -0,5 %? To len poukazuje na možnosť, že celé toto „digitalizačné“ úsilie ECB, nie je nič iné, ako pokus zabrániť Európanom hromadiť papierovú hotovosť a vyhnúť sa tak represívnym sadzbám ukladaných bankou.
ECB ďalej pripúšťa, že asi 79 % všetkých platieb v eurozóne na predajných miestach sú stále hotovostné transakcie, čo predstavuje viac ako polovicu celkovej hodnoty všetkých platieb. Tieto platby ale ECB nemá pod kontrolou, takto nemôže mať prehľad o každej z transakcií.
Nakoniec sa ECB rozhodne, či má do polovice roku 2021 pokračovať vo vytváraní digitálneho eura, alebo nie. Yves Mersch, člen výkonnej rady ECB, podporil vytvorenie digitálneho eura a zdôraznil začiatkom tohto roka, že peniaze sú verejným statkom a že „môžu vzbudzovať dôveru a plniť svoje kľúčové sociálno-ekonomické funkcie, iba ak ich podporí nezávislá, ale zodpovedná verejná inštitúcia, ktorá má verejnú dôveru a ktorá nie je vystavená nevyhnutným konfliktom záujmov súkromných inštitúcií.“
Libru, plánovanú digitálnu menu Facebooku, na ktorú má dohliadať 28-členné konzorcium, a ktorá je krytá rezervami aktív z reálneho sveta, označil za „kartelovú“. Vyjadril tiež pochybnosti o tom, že ju chcú do života uviesť „tí istí ľudia, ktorí museli pred zákonodarcami v Spojených štátoch a Európskej únii vysvetľovať hrozby pre naše demokracie pri zaobchádzaní s osobnými údajmi na ich sociálnych sieťach." V tejto súvislosti je len ťažké uveriť, že ECB, ktorá narába s osobnými a finančnými údajmi všetkých Európanov pod falošnou zámienkou, bude oveľa „demokratickejšia“.
