oPeniazoch.sk, SafeHaven Foto: getty images;SITA/AP
V dôsledku zníženia príjmu mnohé vlády museli siahnuť po štátnych investičných fondoch, aby pomohli vyrovnať svoje rozpočty a poskytli stimuly firmám alebo domácnostiam.
Medzinárodný menový fond predpovedá, že svetová ekonomika tento rok klesne o 4,9 %, zatiaľ čo Svetová banka predpovedala pokles o 5,2 %, čo je najhorší pokles od druhej svetovej vojny. Národné ekonomiky na jednej strane trpia nedostatkom príjmov a na strane druhej sa od nich vyžaduje, aby poskytli vládnu podporu na zmiernenie dopadov krízy. Tento vývoj zmenil prístup k štátnym investičným fondom, ktoré na celom svete držia odhadom aktíva za zhruba 6 biliónov dolárov.
Pred pandémiou sa finančné prostriedky z fondov používali na úhradu dlhov len v obmedzenej miere, alebo vôbec. Covid-19 však zmenil túto zaužívanú tradíciu a štátne investičné fondy sa museli zapojiť do boja, aby pomohli splniť implicitné záväzky spojené s ekonomickými šokmi. A tak sa niektoré štátne investičné fondy stali nástrojmi fiškálnej politiky, plne sa integrovali do makroekonomického riadenia príslušných krajín a prispôsobujú sa novému ekonomickému prostrediu.
Pokiaľ ide o komoditné fondy, mnohé z nich zasiahol trend výrazného znižovania CO2, zníženie ekonomickej aktivity spojenej s Covid-19 apretrvávajúco nízke ceny ropy spôsobili znásobenie problémov. K tomu ešte pripočítajme spomalenie svetového obchodu a následné logistické a dopravné výzvy, to všetko znamená pre fondy primárne založené na prebytkoch obchodu nové prekážky.
Covid-19 prinútil mnoho menej likvidných štátnych investičných fondov, aby odložili nákup aktív a vytvorili hotovosť. Očakáva sa, že tento trend bude prevládať najmä v krajinách, ktoré sa až priveľmi spoliehajú na príjmy z ropy. Napríklad v Nórsku, kde vláda očakáva, že čisté peňažné toky z ropných aktivít tento rok poklesnú o 62 % na najnižšiu úroveň od roku 1999, sa dá predpokladať, že krajina vyberie zo svojich štátnych investičných fondov zhruba 37 miliárd dolárov, čo je viac ako štvornásobok predchádzajúceho rekordu 9,7 miliárd dolárov v roku 2016.
Očakáva sa, že tento vývoj ovplyvní aj Blízky východ, kde budú potrebovať prostriedky na preklenutie fiškálnych deficitov, ktoré podľa odhadov medzinárodnej úverovej ratingovej agentúry Fitch budú v tomto roku predstavovať 10 až 20 % HDP. V Abú Zabí, kde sa predpokladá, že deficit dosiahne celkovo 12 % HDP, agentúra očakáva čerpanie vládnych úspor vo výške 20 miliárd dolárov, zatiaľ čo v Ománe, ktorý má sklon naplniť 19 % fiškálneho deficitu, analytici tvrdia, že je z jeho štátnych investičných fondov stiahnu až 8 miliárd dolárov. Banka JP Morgan odhaduje, že štátne investičné fondy v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky by mohli tento rok stratiť na akciách až 225 miliárd dolárov.
Okrem predaja majetku na zaplatenie rozpočtových výdavkov boli niektoré štátne investičné fondy vyzvané, aby uskutočnili ďalšie formy investícií. V júni singapurský štátny investičný fond rekapitalizoval domáci lodiarsky a opravárenský konglomerát Sembcorp Marine využitím 1,5 miliardy dolárov. Stalo sa tak po tom, čo fond nasmeroval 13 miliárd dolárov do vlajkového dopravcu Singapore Airlines. Takéto investície sú ukážkovým príkladom rastúcej pozornosti, ktorú štátne investičné fondy venujú svojim domácim trhom od vypuknutia pandémie. Zatiaľ čo väčšina medzinárodných investícií stagnuje, objem a frekvencia domácich obchodov sa zvyšuje. Podľa Medzinárodného fóra štátnych investičných fondov (IFSWF) predstavovali domáce obchody 21 % z celkovej hodnoty investícií štátnych investičných fondov v roku 2019, pričom tento trend sa za ostatných šesť mesiacov zvyšoval.
Zatiaľ čo sa niektoré fondy snažili odložiť nákup aktív, iné sa snažia využiť nižšie ceny akcií počas pandémie. Medzi nimi je saudskoarabský Fond verejných investícií (PIF), ktorý aj napriek poklesu záujmu o ropu a stanovenému cieľu viac diverzifikovať, nedávno investoval do medzinárodných energetických gigantov. V apríli PIF získal podiely v hodnote približne 1 miliardy dolárov v európskych energetických spoločnostiach Royal Dutch Shell, Eni a Total, po ktorých nasledovala investícia do spoločnosti Equinor v hodnote 200 miliónov dolárov. Fond tiež získal podiely v ďalších odvetviach postihnutých pandémiou, vrátane 8,2 % podielu v hodnote 369 miliónov dolárov, v americkom operátorovi výletných lodí Carnival a 300 miliónov dolárov v investíciách do akcií spoločnosti Live Nation.
PIF nie je jediným aktívnym investorom medzi štátnymi investičnými fondmi v tomto zložitom období. Podľa údajov spoločnosti PitchBook naliali štátne investičné fondy na kapitálových trhoch do spoločností rizikového kapitálu v prvej polovici roka 17 miliárd dolárov, čo presiahlo celoročné úrovne z roku 2019. Významnými príjemcami boli čínske technologické spoločnosti Tencent a Kuaishou, zatiaľ čo Abu Dhabi's Mubadala Investment Company vložila 3 miliardy dolárov do projektu na autonómne vozidlá Waymo, patriacej pod Alphabet.
„Prehodnotili sme naše priority na základe Covid-19," uviedol pre Oxford Business Group Ayman Soliman, výkonný riaditeľ Egyptského štátneho investičného fondu. „Pozreli sme sa na problémy, ktoré sa v regióne objavujú, ako je potravinová bezpečnosť, lekárska starostlivosť a zdravotnícky materiál, a uvedomili sme si, že by to mali byť naše najvyššie priority.“
Aj keď je ťažké vyhodnotiť straty, ktoré vznikli portfóliám štátnych investičných fondov od vypuknutia pandémie, vzhľadom na nepriehľadnosť ich investícií, v apríli analytici JP Morgan odhadli, že fondy utrpia celkové straty na imaní vo výške približne 1 bilión dolárov. Zdá sa však, že súčasná situácia urýchľuje už existujúci trend, podľa ktorého objem vlastného kapitálu investovaného štátnymi investičnými fondmi poklesol z 54,3 miliárd dolárov v roku 2017 na 35 miliárd dolárov v roku 2019, tvrdí IFSWF.
V správe zverejnenej v auguste Bernardo Bortolotti a Veljko Fotak zo Sovereign Investment Lab spolu s Chloe Hogg z London School of Economics napísali, že „zlatý vek štátnych investičných fondov skončil“.
„Klesajúce ceny ropy, rastúci protekcionizmus a zvyšujúce sa bariéry medzinárodných kapitálových tokov zastavili veľkolepý nárast štátnych investičných fondov za posledné dve desaťročia. Dve vlny Covid-19 a nová makroekonomická realita predstavujú pre odvetvie zásadnú výzvu,“ napísala trojica. „Napriek tomu patria tieto fondy so správou 6 biliónov dolárov naďalej medzi hlavných hráčov v globálnom finančníctve a majú potenciál zmierniť niektoré z najhorších finančných dôsledkov súčasnej krízy."
Pri procese zotavenia z hospodárskej recesie, popísaný vývoj naznačuje, že sa na tieto fondy bude pozerať ako na kľúčový nástroj na zvyšovanie odolnosti proti budúcim hospodárskym šokom.
