oPeniazoch.sk, the conversation Foto: SITA/AP
Huawei a TikTok. Dve čínske spoločnosti, ktoré sa teraz vydávajú na milosť rozširujúcej sa geopolitickej priepasti. Ak by túto cestu nasledovali aj iné nadnárodné spoločnosti, hrozí, že sa systém svetového obchodu rozpadne.
Dajú sa považovať za dva z najúspešnejších príkladov globalizácie. Huawei začínal ako malá súkromná firma v roku 1987 a za viac ako 30 rokov narástol do majstra sveta v telekomunikáciách. TikTok dokázal uspieť v oveľa kratšom časovom horizonte. Služba zdieľania videa, ktorá bola spustená až v roku 2016, je dnes štvrtou najobľúbenejšou aplikáciou na svete, globálne registruje 1,9 miliardy stiahnutí.
Obidve tieto čínske spoločnosti sa teraz vydávajú na milosť rozširujúcej sa geopolitickej priepasti. USA viedli čoraz úspešnejšiu kampaň na vytlačenie Huawei z globálneho trhu kvôli údajným bezpečnostným obavám. Podobný scenár hrozí TikToku. Objavujú sa špekulácie, že iné čínske technologické spoločnosti, ako sú Lenovo, ZTE a Xiaomi, by mohli byť rovnako ohrozené. Alebo iný príklad, banka HSBC riskovala, že sa dostane do krížovej paľby tým, že vyjadrila podporu tvrdému zásahu Číny v Hongkongu.
Tento vývoj naznačuje pokusy USA oddeliť sa od čínskej ekonomiky a sústrediť sa na aliancie v rámci svojej politickej a hospodárskej sféry. Ide o väčší odklonom od globalizácie k regionálnejšiemu prístupu k obchodu, čo sa odrazilo v ťažkostiach Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a náraste regionálnych obchodných blokov.
V reakcii na snahy USA sa Huawei snaží nadviazať užšie dodávateľské aliancie so spoločnosťami v Číne a inde v Ázii, napríklad so Samsungom. TikTok by mohol urobiť podobný krok, ale opačným smerom, medializované správy hovoria o tom, že niekoľko amerických investičných kapitalistov by mohlo kúpiť značku od majiteľa ByteDance a oddeliť ju od čínskej verzie, ktorá nesie názov Douyin. V obidvoch prípadoch sa zdá, že tieto spoločnosti sa sťahujú z globálneho na regionálne zameranie.
Je to vývoj poháňaný rastúcim antagonizmom medzi Čínou a USA. Avšak mnohé nadnárodné firmy stoja pred podobnou dilemou. Dokázali si vybudovať dominantné postavenie vytváraním globálnych dodávateľských reťazcov, ktoré maximalizovali komparatívne výhody každej zúčastnenej krajiny. Ale čo ak sa systém svetového obchodu rozpadne?
Od 40. rokov 20. storočia firmy povzbudzujú globálne obchodné politiky, ktoré odstránili prekážky národného obchodu a prehĺbili globálnu hospodársku integráciu. V posledných rokoch sa tak stalo aj prostredníctvom dohôd WTO. Bohatstvo, ktoré vytvára globalizácia, sa však rozložilo veľmi nerovnomerne, čo spôsobilo narušenie domácej politiky v mnohých kútoch sveta. Nacionalistické vlády na túto novú realitu reagovali protekcionistickými opatreniami. Obchodná vojna medzi USA a Čínou je len tým najvýznamnejším príkladom.
V dôsledku toho sa liberalizácia obchodu, ktorú presadzuje WTO, dostala do problémov. Bolo to zrejmé z rozpadu kola rokovaní v Dauhe v polovici roku 2010 z dôvodu nevyriešiteľného napätia medzi členskými štátmi. Svetová obchodná organizácia nedokázala riešiť obchodné spory medzi krajinami a stala sa nefunkčnou. Nie je preto prekvapujúce, že generálny riaditeľ WTO Roberto Azevedo pred niekoľkými týždňami oznámil, že odstúpi. Rok pred ukončením svojho funkčného obdobia.
Súbežne s nárastom protekcionizmu a problémov s WTO krajiny stále viac vytvárajú bloky regionálneho obchodu. Medzi príklady patrí obnovená Dohoda o voľnom obchode v Severnej Amerike (NAFTA), Komplexná a progresívna dohoda pre tran-tichomorské partnerstvo (CPTTP) a nadchádzajúce Regionálne medzirezortné komplexné hospodárske partnerstvo pod vedením Číny (RCEP). Všetky tieto dohody sa týkajú ďalšej liberalizácie obchodu medzi členskými štátmi v rámci regiónu. Dosahujú ju znížením ciel, znížením administratívnej záťaže vzájomným uznávaním technických noriem druhej strany, harmonizáciou pravidiel verejného obstarávania, zavedením podobných úrovní zamestnanosti a ochrany životného prostredia a uľahčením prístupu na trh služieb. Tieto opatrenia významne znižujú prevádzkové náklady spoločností, najmä ak sú ich výrobné linky rozmiestnené po krajinách bloku. V konečnom dôsledku prispievajú k väčšej regionálnosti dodávateľských reťazcov, čo uľahčuje nákup a predaj tovaru a služieb v rámci zóny.
Ale rovnako ako konflikt medzi USA a Čínou spôsobil ťažkosti pre Huawei a TikTok, tento regionálny prístup k voľnému obchodu vytvára napätie pre multilateralizmus WTO. Bloky regionálneho obchodovania sú v rozpore so zásadou, na ktorej je WTO založená. Tá hovorí, že vždy, keď jeden štát udelí obchodné ústupky inému štátu, mal by ich rozšíriť na všetky ostatné národy sveta.
Vždy, keď regionálne bloky rozširujú obchod v rámci svojho regiónu, diskriminujú výrobcov mimo bloku, ktorí môžu ten istý tovar vyrábať lacnejšie. Trpí tým globálne blaho. Pre nadnárodné spoločnosti, ktoré sa snažia prevádzkovať globálne dodávateľské reťazce a obchodovať po celom svete, znásobenie dohôd o voľnom obchode nahradízuje mnohostranné rokovania Svetovej obchodnej organizácie. Skutočnosť, že by sme mali konkurenčné obchodné bloky v Ázii, keď na konci roka začne platiť RCEP, naznačuje, že do popredia sa dostáva regionalizmus. Ak by to tak bolo, mohlo by to ďalej rozkladať svetový obchodný systém. Je samozrejme možné, že viac regionalizmu by z dlhodobého hľadiska mohlo stimulovať globálny voľný obchod. Keď sa štáty v rámci bloku stanú vysoko ekonomicky integrovanými, môže to povzbudiť nečlenské krajiny, aby sa pripojili v snahe využiť výhody bloku. Prechod Veľkej Británie k CPTTP by mohol byť prvým príkladom. Ak by to nakoniec povzbudilo nadnárodné spoločnosti, aby obchodovali cez regionálne bloky, liberalizácia globálneho obchodu by sa mohla posunúť späť na program dňa.
Podobne aj nadradenosť určitých hráčov v určitých blokoch by sa mohla stať nevyhnutnosťou. Napríklad dominantné postavenie spoločnosti Huawei v technológiách 5G a jej úsilie o nadviazanie spojenectva v Ázii a ďalších rozvojových krajinách zvyšuje pravdepodobnosť, že jedného dňa predbehne americké giganty. Ak jej to vyjde, môže prinútiť západné vlády, aby opätovne prehodnotili, či ich protekcionizmus fungoval podľa plánu. Možno to bude impulz, aby znovu akceptovali systém globálneho obchodu.
