oPeniazoch.sk, HOR Foto: SITA/AP
Pojem retailový “Armageddon” na jednej strane znamená koniec podnikania pre mnohé kamenné prevádzky. Tento fakt je podložený celým radom zatvorených, skrachovaných, či zrušených predajní. Na druhej strane sa nájdu spoločnosti, ktoré práve v tom „chaose“ vidia príležitosť na expanziu.
Maloobchodní špecialisti sa dostávali pod tlak už pred rokom 2020 najmä zmenou správania a nálady spotrebiteľov. Presun nákupov na internet spôsoboval najmä v USA už v rokoch 2015 až 2019 zatváranie tisícok prevádzok v nákupných strediskách. Okrem nástupu internetových predajcov sa v USA prejavil aj previs ponuky nákupných centier. Rast ich počtu dosahoval už od polovice 50-tych rokov vyššie tempo ako rast počtu obyvateľov. Posledných 10 rokov sa k týmto trendom pridala aj takzvaná zážitková ekonomika. Lacné letenky umožnili viacerým spotrebiteľom minúť peniaze na cestovanie a nákupy spotrebného tovaru odložili na neskôr.
Cavalli v rukách nových investorov
Obeťami zmien na trhu sa stali aj zvučné mená ako napríklad luxusná odevná spoločnosť Roberto Cavalli. Táto značka v apríli 2019 požiadala v USA o ochranu pred veriteľmi podľa kapitoly 7, čo znamená, že sa ani nepokúšala o reštrukturalizáciu, ale rovno smerovala do likvidácie. O prácu prisšlo 100 zamestnancov a spoločnosť talianskej dizajnérskej dvojice Evy a Roberta Cavalliho priznala, že pre finančné problémy je nútená redukovať náklady na svoju činnosť.
Módny návrhár Roberto Cavalli svoj módny dom v roku 2015 po dlhých rokovaniach s rôznymi investormi predal talianskej investičnej banke Clessidra a nechal si len 10 %-ný podiel. Avšak ani s novými investormi sa značku nepodarilo rozbehnúť do potrebného tempa. Napokon sa v novembri 2019 našiel nový investor a ako uvádza denník thenational.ae Cavalli prešiel do rúk fondu Vision Investments. Tento fond patrí pod skupinu DICO Hussaina Sajwaniho a hodlá rozvíjať celý komplex značiek a aktivít luxusného charakteru. Zástupca Vision Investments podľa vlastného vyhlásenia „dobre rozumie potrebám spotrebiteľov v segmente luxusných tovarov“. Tak uvidíme, či investori zo Spojených arabských emirátov v tomto prípade stavili na toho správneho koňa.
Sieť čerpacích staníc za 21 miliárd dolárov
Iným príkladom odlišných pohľadov na budúcnosť a potenciál maloobchodu je čerstvá veľká fúzia ohlásená na americkom trhu s pohonnými hmotami. Marathon Petroleum predáva celú sieť svojich staníc s pohonnými hmotami japonskému holdingu Seven & i za 21 miliárd dolárov v hotovosti. Všetkých 4 000 staníc na predaj pohonných hmôt pod značkou Speedway sa stane ďalším kusom v reťazi predajní Seven Eleven, ktorých tým pádom v USA bude už 14 000. Ako uvádza portál nytimes.com, Marathon Oil už dlhšie obdobie čelí tlaku svojich hlavných akcionárov a má na svojich ramenách veľký balík dlhu v hodnote viac ako 11 miliárd dolárov. Ako uvádza stránka detroitnews.com, akcionári sa snažia prinútiť manažment Marathonu k rozdeleniu celej spoločnosti na tri oddelené subjekty s vlastnou špecializáciou. Jeden by sa zaoberal len spracovaním ropy, druhý by mal na starosti produktovody a tretí so zameraním na predaj koncovým spotrebiteľom.
Podľa prezentácie pre investorov, hodlá Marathon z čistého výnosu po zdanení vo výške približne 16,5
miliardy dolárov znížiť svoju zadlženosť a zároveň uspokojiť dividendami svojich akcionárov. Marathon bol k týmto opatreniam donútený aj vývojom spotreby vzhľadom na následky pandémie Covid-19. Aj iné rafinérie sa v USA zbavili retailovej siete a sústreďujú sa na spracovanie suroviny a výrobu pohonných látok. Kupujúci holding Seven & i má na celom svete viac ako 69 000 frančízových predajní pod značkou 7-Eleven. Ako názov naznačuje, predajne sú otvorené 7 dní v týždni a v čase od 7,00 do 23,00. V Európe je 7-Eleven prítomná najmä v Škandinávii a podobne ako v USA, spája svoje meno napríklad vo Švédsku s čerpacími stanicami Shell. Pri prevzatí siete Speedway zrejme investor predpokladá, že ani po pandémii sa zvyky spotrebiteľov až tak meniť nebudú a nákup pohonných hmôt sa bude spájať aj s nákupom potravín či chýbajúcich položiek do domácnosti.
Hračky sme my a 5 miliardový dlh
Masívny dlh po prevzatí spoločnosti investičnými fondmi položil aj populárnu značku predajní s detskými hračkami Toys ´R´ Us. Keď v roku 2005 firmu prevzalo niekoľko investorov pod vedením „starých známych nájazdníkov“ Kohlberg Kravis Roberts a Bain Capital, boli jej akcie stiahnuté z burzy. Kúpna cena 7,5 miliardy dolárov sa „pretavila“ do dlhu vo výške 5 miliárd dolárov na súvahe Toys ´R´Us a začala sa roztáčať špirála nepríjemných udalostí. Na obsluhu vysokého dlhu musela spoločnosť každoročne vynakladať 400 miliónov dolárov. Aj vďaka tomu nebol dostatok prostriedkov na modernizáciu predajní, investície do modernejších spôsobov predaja a podobne. Giganti ako Amazon či Walmart krok za krokom prevzali iniciatívu a tvrdili „muziku“.
Od roku 2013 prestal Toys ´R´Us dosahovať zisk. Investori zatlačili na znižovanie nákladov a v snahe udržať ziskovosť prepustili stredný manažment, zamestnancom okresali existujúce benefity, no viac ako 90 % zisku pred zdanením šlo každý rok na splátky úrokov. Až napokon v roku 2017 firma požiadala o ochranu pred veriteľmi podľa kapitoly 11. Aby vedela obslúžiť dlh vo výške 5 miliárd, musela si ešte ďalšie 2 miliardy požičať. Nič to nebolo platné a o pár mesiacov sa celá sieť predajní kompletne zlikvidovala. Bol to tretí najväčší úpadok obchodnej firmy v USA. Svet maloobchodu sa mení a ak namiesto adaptácie na zmenené prostredie firma musí peniaze vynakladať na obsluhu bánk, je len logické, že trh takú firmu poriadne vytresce.
